Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

The objective of this paper is to investigate the effect of the regulatory environment and the institutional quality on economic growth and the share of the informal economy in transition economies. We use a sample of 30 transition economies over the period 2005 – 2011 and observe the relationships within three geographic sub-groups, three regulatory sub-groups and pre- versus during the recent crisis. Results suggest that less cumbersome regulation improves growth if combined with better institutions. Both channels – the direct one working via firm creation and the indirect one working via informal economy reduction – are found to exert positive and significant effect on growth. The composite effects are the strongest for countries with less business-friendly regulations and institutional environment, for regulatory chapters potentially relevant for the entire life-cycle of the firm, such as investors’ protection, contract enforcement and trade, and during the crisis.

Ropa a zemný plyn, ako energonosiče tvoriace základ energetického mixu krajín Európskej únie, sú dnes v centre záujmu politických opatrení smerujúcich na zníženie ich využitia vzhľadom na environmentálne a bezpečnostné riziká s nimi spojené. V našom článku sme prostredníctvom testovania Grangerovej kauzality skúmali, či existuje hrozba negatívnych konzekvencií súvisiacich s implementáciou takejto politiky pre ekonomický rozvoj krajín EÚ. Na základe výsledkov možno konštatovať pretrvávajúcu existenciu hrozby environmentálnych rizík v súvislosti s opätovným naštartovaním ekonomického rastu. Pozitívom je absencia významnejšieho vplyvu spotreby ropy a plynu na ekonomický rozvoj.

Cieľom článku je analýza niektorých vybraných makroekonomických ukazovateľov v členských štátoch EÚ, ale hlavne v štátoch eurozóny za obdobie od 1995 do 2012. Výsledky kvantitatívnej analýzy ukazujú trend vnútorných a vonkajších ekonomických nerovnováh v rámci členských štátov eurozóny. Pomocou regresnej a korelačnej analýzy sme charakterizovali štatisticky významný korelačný vzťah medzi makro- a mikroekonomickými ukazovateľmi, napr. verejného dlhu a bežného účtu platobnej bilancie, ako aj nerovnováh v rámci platobného systému TARGET2. Dospeli sme k záveru, že na zabezpečenie udržateľného, stabilného a vyrovnaného hospodárskeho rastu v štátoch eurozóny bude potrebné prijať komplexnú agendu pre štrukturálne reformy, ďalej bude potrebné prijať strednodobé fiškálne konsolidačné plány vrátane vytvorenia bankovej únie.

The insurance market belongs to the dynamically developing branches of the national economy even in the period of the debt crises. Vast damages, which arise as a consequence of natural catastrophes, object risks or as a result of subject risks are stimuli for the growing interest of all economic subjects operating not only in insurance market but also in the national economy. The insurance industry performs its basic functions – accumulation, redistribution, stimulation and control functions – in complex economic conditions. The significance of the control function increases in direct proportion to a complicated economic-social situation since the level of insurance fraud also occurs in that period. This paper addresses the development of the insurance market in the Slovak Republic, Poland and Ukraine. We focused our attention on selected important indicators, namely: concentration index, written premium, penetration, insurance density, technical reserves and investment activity of commercial insurance companies.

Cieľom predkladaného článku je analýza determinantov, ktoré motivujú čínskych investorov alokovať svoje investície v jednotlivých štátoch Afriky. Na základe dominantných teórií o priamych zahraničných investíciách pochádzajúcich z rozvojových krajín je hlavným motívom týchto firiem znižovanie nákladov, s ním súvisiace hľadanie zdrojov, expandovanie na nové odbytové trhy a na to nadväzujúce zlepšovanie pozície na trhu. Tieto dve kategórie motívov testujeme na príklade čínskych priamych investícií v Afrike pomocou štatistických analýz – metódy krajných tercilov triedeného štatistického súboru, spojeného regresného modelu a modelu s fixnými efektmi – s údajmi pre 50 štátov Afriky za roky 2003 – 2011. Prichádzame k záveru, že čínske priame investície v Afrike sú závislé od veľkosti trhu prijímajúcej krajiny, od množstva nerastného bohatstva v prijímajúcej krajine, ako aj od obchodných (exportných) väzieb s ňou.