Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Článek se snaží přispět k současné debatě o roli klastrů prostřednictvím empirického šetření provedeného ve dvou klastrech v České republice (textilní klastr Clutex a plastikářský klastr Plastr). Analyzován je zejména vlivu klastrů na konkurenceschopnost členských firem a dále je hodnocen charakter vzájemných vztahů mezi členskými firmami. Analýza byla založena na datech získaných v průběhu kvalitativního výzkumu – rozhovory jak se členskými subjekty klastru, tak se subjekty nečlenskými. Výsledky výzkumu neprokázaly jednoznačný příspěvek klastrů ke konkurenceschopnosti firem, ovšem na druhou stranu oslovené firmy pozitivně hodnotily některé výhody, které jim plynou z jejich členství v klastru, např. společný vývoj, společný nákup materiálu, lepší marketing atd. Překvapivě byly zjištěny intenzivnější vztahy v případě klastru Clutex, jehož členové nejsou koncentrovaní v rámci jednoho regionu, jako je tomu v případě Plastru. Analýza těchto dvou klastrů ukázala, že pro vzájemnou spolupráci členů klastru mají značný význam faktory, jako je kognitivní nebo organizační blízkost, nikoli jen samotná prostorová blízkost.

The paper offers a critical evaluation of theoretical and application findings about city marketing. It deals with specifics and limits of use of selected elements of marketing theory in conditions of the cities. It comes to a conclusion that application possibilities are much more limited than theoretical expectations are. The reason is not only political environment where there a decision making about marketing use takes place, but also a difficulty and complexity of the city as the marketing entity.

Pochopiť úlohu klastrovej politiky a klastrových iniciatív je veľmi dôležité vzhľadom na zmeny odohrávajúce sa v medzinárodnom a európskom kontexte. Prijatie nových členov zo strednej a východnej Európy do Európskej únie znamenalo zmeny v trendoch dosiaľ nemajúcich obdobu (voľný pohyb tovarov, služieb, osôb a kapitálu), ktoré mali veľký vplyv na existujúce a novovznikajúce klastre. Napriek rastúcemu záujmu o politiky relevantné ku klastrom, dosiaľ vieme o nich pomerne málo. Ešte stále pretrváva obmedzené množstvo vedeckých poznatkov o úlohe klastrových politík, o verejných, poloverejných a súkromných inštitúciách v klastroch a o ich meniacej sa úlohe, o konkrétnych potrebách a požiadavkách firiem v klastroch vzhľadom na zmeny, ktoré sa odohrávajú vo svete a s tým súvisiace nové príležitosti a výzvy. Predkladaný článok je zameraný na mapovanie stupňa rozvoja klastrových politík vo vybraných krajinách Európskej únie s cieľom porovnať stav v tejto oblasti vo vyspelých ekonomikách a v rozvíjajúcich sa ekonomikách a naznačiť, aké zmeny v klastrových politikách by sa mali realizovať z pohľadu transformujúcich sa trendov vo výrobnom sektore Európy, v pôsobení verejných a súkromných aktérov v klastroch a v ich spolupráci a v učiacich sa procesoch a aké formy riadenia klastrových politík uplatniť v týchto vybraných krajinách.

Cyklický vývoj ve vyspělých ekonomikách doznal ve druhé polovině 20. století výrazných změn oproti předchozímu období. Hospodářské cykly poválečné japonské ekonomiky byly, ve srovnání s jinými vyspělými zeměmi, resp. průměrnými ukazateli, v mnoha ohledech odlišné a specifické. Od 90. let 20. století, kdy se Japonsko potýkalo s řadou závažných makroekonomických problémů, se tato specifika ještě dále zvýraznila. Studie proto analyzuje základní charakteristiky hospodářských cyklů (především fáze recese a expanze) Japonska od druhé světové války, s důrazem na vývoj od 90. let. Zaměřuje se na komparaci fází expanze a recese ve vymezených obdobích japonské ekonomiky a na stručnou komparaci japonských hospodářských cyklů s cykly ve vybraných vyspělých zemích.

Práca sa zaoberá teoretickou polemikou o spôsobe výkonu menovej politiky. Predkladá názory ekonomických škôl zdôrazňujúcich menové pravidlá v protiklade k diskrétnym opatreniam. Argumenty reflektujú priebeh debaty odohrávajúcej sa v priebehu 20. storočia až po súčasnosť. Zdrojom teoretických argumentov podporujúcich menové pravidlá sú školy monetarizmu a racionálnych očakávaní. Na druhej strane, príklon k diskrétnym opatrenia obhajujú ekonomické školy keynesovstva. Sumarizované sú kľúčové atribúty oboch prístupov. Článok je príspevkom k odbornej debate, a to aj v situácii zmenšených kompetencií lokálnej centrálnej banky práve v oblasti menovej politiky.

Sieť je jednou z organizačných foriem ekonomických aktivít cestovného ruchu, zameraná na získanie konkurenčných výhod a vyznačujúca sa komplexnými recipročnými, skôr kooperačnými než konkurenčnými vzťahmi medzi samostatnými subjektmi. Regionálne siete v cestovnom ruchu sú charakteristické viacerými špecifikami vyplývajúcimi zo štruktúry partnerov v sieti, zamerania sietí a vzťahov v sieti cestovného ruchu. Regionálne siete v cestovnom ruchu majú pozitívne efekty na rôzne záujmové skupiny. Niektoré efekty možno však označiť za rozporuplné, na jednej strane sieť podporuje určitý jav, na druhej strane umožňuje alebo spôsobuje jeho opačný prejav.