Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Ekonomické aktivity v zmiešanej ekonomike sú realizované rôznymi typmi organizácií. Avšak len nedávno začali výskumní pracovníci venovať väčšiu pozornosť faktorom ovplyvňujúcim veľkosť, zloženie a finančnú štruktúru súkromných neziskových organizácií. Týmto článkom chceme predostrieť nové dôkazy o spôsoboch, akým európske krajiny riešia poskytovanie verejnoprospešných služieb. Zameriavame sa predovšetkým na úlohu, ktorú v tejto oblasti zohráva súkromný neziskový sektor. Zaujíma nás existujúci vzťah medzi neziskovými a verejnými poskytovateľmi vzdelávacích, zdravotníckych a sociálnych služieb v Európe. Realizujeme niekoľko empirických testov s cieľom zistiť, či sú pri poskytovaní verejnoprospešných služieb v rámci krajín Európy neziskový a verejný sektor “partnermi” alebo “rivalmi”, a zároveň, či takýto vzťah je prítomný vo všetkých 17 skúmaných krajinách Európy.

Studie analyzuje determinanty kapitálové struktury a teorie tvorby kapitálové struktury – teorii hierarchického pořádku a kompromisní teorii. Hlavním cílem je prozkoumat, které determinanty ovlivňují kapitálovou strukturu a následně který model lépe popisuje finanční rozhodování podniků. V rámci analýzy byla použita data 1 100 nefinančních společností působících na Slovensku za období 6 let od 2002 do 2007. Výsledky analýzy prokazují, že rozhodování o kapitálové struktuře slovenských podniků odpovídá kompromisní teorii.

Voľba prístupu k meraniu individuálneho blahobytu je dôležitým prvkom v procese merania chudoby. Cieľom článku je porovnať úroveň blahobytu najchudobnejších domácností na východnom Slovensku (predovšetkým rómskeho pôvodu) s využitím dvoch alternatívnych prístupov k odhadu individuálneho blahobytu priamou metódou. Prvý prístup vychádza z možností domácností využívať základné služby a z vybavenia domácností predmetmi dlhodobej spotreby. Druhý prístup hodnotí štruktúru výdavkov domácností. Výsledkom sú index vybavenia domácnosti a index štruktúry výdavkov. Výskumný súbor pozostáva z domácností z troch obcí z východného Slovenska zapojených do programu mikrosporenia ETP Slovensko. Hodnoty takto vypočítaných indexov (indexu vybavenia domácností a indexu štruktúry výdavkov) sú v tesnom vzťahu s ekvivalentným disponibilným príjmom sledovaných domácností. Môžeme teda tvrdiť, že navrhnuté indexy predstavujú vhodný doplnok k bežne používaným ukazovateľom individuálneho blahobytu domácností.

The article’s main purpose is to briefly discuss the concept of performance budgeting and challenges encountered by other developed countries when seek-ing to implement performance budgeting, which might offer some helpful guide-lines for Slovenia. The article also presents the methodological framework applied in defining goals in a society as well as the role and the interdependence of social indicators and performance indicators for specific units/programs in pub-lic administration. On this basis, we developed a theoretical concept of connections between different levels of long-term goals, implementational goals as well as efficiency and effectiveness indicators at the level of sub-programs of selected budget users. A theoretical and methodological framework constructed in this way will hopefully serve as the basis for realizing the concept of Slovenian direct performance budgeting in the near future.

Príspevok opisuje špecifický prístup Školy regulovania k teórii a modelom ekonomického rastu. Súčasný neoklasický výskum je založený na predpoklade striktnej substitúcie medzi prácou a kapitálom. Teória regulovania vychádza z komplementarity výrobných faktorov, ktorá je evidentná z ekonometrických štúdií. V prístupe regulovania sa skúmanie v dlhom období orientuje na formalizáciu dvoch stránok vzájomného vzťahu medzi ekonomickými trendmi, inštitúciami, demografiou a technológiou. Napokon, výskum v historicky dlhom období a prierezové analýzy mu umožňujú rozlíšiť trendy od kontinuálneho vývoja, ako aj kvalitatívne zmeny od zmien kvantitatívnych. V podmienkach globalizácie sa vzťahy medzi finančným, ekonomickým a sociálnym „pólom“ podstatným spôsobom menia: finančný pól sa voči ostatným pólom stáva dominantným.