Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Využívanie znalostného manažmentu sa v súčasnosti stáva čoraz významnejším faktorom úspechu moderných podnikov. Prvým krokom vedúcim k získaniu konkurenčnej výhody podniku je pochopenie procesov a možností uplatnenia znalostného manažmentu. Predpokladom úspechu slovenských podnikov na jednotnom európskom trhu je prechod na tzv. znalostnú ekonomiku a na transformáciu podnikových aktivít tak, aby boli založené na znalostiach alebo vedomostiach. Jednou z hlavných úloh manažmentu znalostí je identifikovať a zviditeľniť podnikové znalosti, poukázať na možnosti ich efektívneho využívania, podporiť rozvoj podnikovej kultúry podporujúcej znalosti. Takáto kultúra výrazne napomáha tvorbu nových znalostí, ich vzájomnú výmenu, vytváranie podnikovej databázy znalostí, ako aj tvorbu infraštruktúry určenej na efektívne využívanie podnikových poznatkov.

Príspevok skúma koreláciu medzi cenami ropy a hodnotou amerického dolára s použitím štatistických a faktografických metód na ilustráciu tejto závislosti,ako aj mnohých štúdií podobného typu od viacerých ekonómov a energických analytikov a medzinárodných špecializovaných organizácií. Štandardnými vysvetleniami pohybov cien ropy sú politicko-ekonomické faktory. Prudké zvýšenie ceny ropy v 70. rokoch bola zapríčinené schopnosťou arabských krajín využiť ich prevahu v OPEC-u a vyhlásiť embargo na vývoz ropy do USA a niektorých západoeurópskych krajín, ktoré podporovali Izrael vo vojne s arabskými krajinami, islamskou revolúciou v Iráne a iracko-iránskou vojnou. Z makroekonomického hľadiska, štandardným vysvetlením je fakt, že členské štáty OPEC-u svojím takmer monopolistickým postavením spôsobili ponukový šok, v dôsledku čoho sa zvýšili ceny ropy, ktoré spôsobili svetovú infláciu, a následne stagfláciu. Záver príspevku ukazuje, že jedným z najsilnejších faktorov zvýšenia ceny ropy bol pokles hodnoty amerického dolára, a teda zmeny v cenách ropy boli viac-menej spôsobené faktormi monetárneho charakteru.

Cieľom tohto článku je zmapovať rozdiely v zamestnanosti v regiónoch v SR vzhľadom na high-tech a low-tech odvetvia spracovateĺského priemyslu a služieb. Opierali sme sa o najnovšie regionálne štatistické údaje. Sústredili sme sa na otázku, či existuje korelácia medzi celkovou zamestnanosťou a zamestnanosťou vo vyššie uvedených odvetviach. Prieskum nepreukázal jednoznačnú väzbu medzi rastom celkovej zamestnanosti a zamestnanosťou v high-tech sektore. Napriek tomu predstavujú odvetvia vysokých technológií jeden z najdôležitejších faktorov rastu konkurencieschopnosti.