Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Intervenčný nástroj Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe (zvyčajne nazývaný Absolventská prax) je na Slovensku jedným z nástrojov aktívnej politiky trhu práce, zameraný na nezamestnaných mladých absolventov škôl. Táto intervencia bola uvedená do praxe s cieľom umožniť mladým uchádzačom o zamestnanie získať prvý kontakt s trhom práce a prvé pracovné skúsenosti a návyky. Keďže na financovanie tejto intervencie je využívaný štátny rozpočet a tiež sociálne fondy EÚ, je prirodzená potreba vyhodnocovať jej výsledky z hľadiska uplatniteľnosti prijímateľov na trhu práce a udržateľnosti ich získaných pracovných miest. Hodnotenie tohto opatrenia sa vykonáva kontrafaktuálnym prístupom porovnaním výsledkov podporených a nepodporených jedincov počas dvojročného obdobia dopadu po účasti v programe. Na zvládnutie problému dobrovoľnosti intervencie a z toho vyplývajúceho problému samovýberu je v tejto štúdii použitá metóda inštrumentálnej premennej. Z výsledkov hodnotenia vyplýva, že Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe má krátkodobý až strednodobý vplyv na zamestnateľnosť podporených mladých uchádzačov o zamestnanie a udržateľnosť ich zamestnania. Okrem toho bol pozorovaný aj významný vplyv intervencie na mzdy. Výsledky tejto štúdie majú potenciál byť využité tvorcami politík na vytvorenie podmienok pre efektívne fungovanie opatrenia a tiež nastavenie podmienok pre oprávnenosť jej účastníkov. To bude veľmi dôležité najmä na vyrovnanie sa s krízou spôsobenou pandémiou Covid-19 kvôli ktorej došlo k zvýšeniu nezamestnanosti na Slovensku, aby bol mladým ľuďom umožnený lepší a bezproblémový prechod zo vzdelávania na trh práce.

We explored the patterns of structural changes in Europe and found growing relevance of the service sector, particularly knowledge-intensive services. The study shows that labour productivity and TFP growth were lower in the service sector than in the goods sector but were higher in knowledge-intensive services than in other services. GDP per capita growth is positively related to the output’s share of knowledge-intensive services as well as GDP growth and TFP growth in high-income countries, but not in medium-income economies. This might be explained by the rapid growth in the earlier stages of development in less-developed countries and its subsequent slowdown. Although knowledge-intensive services are the fastest growing sector in all countries, industry is still the most relevant sector for long-term growth, with the highest TFP and labour productivity growth. The growing knowledge-intensive services sector, with its higher TFP growth than other services, partially overcomes the negative effects of expansion of the service sector on long-term output growth. This study shows that R&D investment growth leads to significantly higher output growth in knowledge-intensive services than in other sectors, which may be used as a relevant policy tool.

ľudí, ktorí pôvodne plánovali letnú dovolenku, keď sa skúmali v čase vrcholu pandémie a v čase remisie pandémie. Výskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke populácie Slovenska oslovenej prostredníctvom agentúry. Binárna logistická regresia ukázala, že z 18 testovaných demografických, ekonomických, sociálnych a psychologických premenných bol zámer neísť na letnú dovolenku v čase vrcholu pandémie predikovaný úrovňou zhoršenia príjmu, obavami z Covid-19, subjektívnym pocitom izolácie a pohlavím. V čase remisie pandémie boli významné iba dva prediktory: obavy zo zhoršenia príjmu a subjektívny pocit izolácie. Predmetom diskusie bol pretrvávajúci vplyv subjektívneho pocitu izolácie a chýbajúci vplyv osobných psychologických charakteristík.

Míra nezaměstnanosti patří k základním charakteristikám stavu ekonomiky státu. Délka nezaměstnanosti také popisuje situaci na trhu práce. V České republice jsou dva zdroje dat o délce nezaměstnanosti - data z Výběrového šetření pracovních sil uskutečňovaného Českým statistickým úřadem (agregovaná i individuální) a agregovaná data z registrů nezaměstnaných Ministerstva práce a sociálních věcí. Dvouparametrické logaritmicko-normální rozdělení je použito pro modelování doby nezaměstnanosti čtvrtletně (první čtvrtletí 2000 až čtvrté čtvrtletí 2019). Maximálně věrohodné odhady jsou použity pro individuální data, výskyt cenzurovaných dat je zohledněn. Metoda minimálního chí kvadrát je použita pro odhad z agregovaných dat. Časové řady odhadů parametrů získaných pro různá data, definice nezaměstnanosti a metody odhadu jsou prezentovány pomocí grafů a srovnány. Vztah mezi délkou nezaměstnanosti a mírou nezaměstnanosti je diskutován.

Příspěvek si klade za cíl upozornit na důležitost služeb jako na nedílnou součást mezinárodního obchodu a především nalézt determinanty strukturální povahy, které tuto bilanci ovlivňují. Analýza je provedena za pomoci panelové regrese v období 1980 – 2016 a zahrnuje všechny země světa. Text se opírá o přístupy teorie mezinárodního obchodu s přihlédnutím na specifika spojených se službami. Mezi významné faktory ovlivňující bilanci služeb patří mj. přítomnost přímých zahraničních investic, rozvinutost finančního sektoru, geografické faktory, zásoba lidského kapitálu a vzájemný vztah mezi bilancí služeb a zboží.