Číslo 2 - Ročník 64/2016
Senior Entrepreneurship in European Context: Key Determinants of Entrepreneurial Activity
Strana 99, Číslo 2 - Ročník 64/2016
Článok skúma determinanty, ktoré vplývajú na celkovú počiatočnú podnikateľskú aktivitu (TEA) v európskych krajinách a odlišný efekt týchto determinantov na celkovú populáciu a skupinu seniorov (50+) vo východnej a západnej Európe. Výskum týchto determinantov je založený na dátach Globálneho monitoru podnikania (GEM) v rokoch 2001 – 2012. Skúmali sme vplyv jednak štandardných individuálnych charakteristík a ukazovateľov sociálneho kapitálu, jednak podnikateľského potenciálu (založenom na podnikateľských schopnostiach, vnímaní príležitostí a strachu zo zlyhania). Pomocou viacúrovňovej logistickej regresie sme zároveň analyzovali vplyv špecifických charakteristík podnikateľského prostredia. Z výsledkov vyplýva, že negatívne vnímanie vlastných schopností a príležitostí významne znižuje pravdepodobnosť zapojiť sa do TEA. Takisto sme zistili, že kultúrne normy, vládne programy a dobré bankové služby majú pozitívny vplyv na TEA.
Firm-Level Output and Competitiveness in the Great Recession: The Role of Firm Characteristics and Qualitative Factors
Strana 118, Číslo 2 - Ročník 64/2016
Na základe údajov novej databázy podnikových údajov skúmame vývoj volatility výstupu a konkurencieschopnosti počas nedávnej globálnej recesie. Použitá databáza kombinuje slovenské údaje z podnikových bilancií a výkazov ziskov a strát s výsledkami prieskumu o podnikovej konkurencieschopnosti. Výsledky našej kvantitatívnej analýzy ukazujú, že mladšie, menej vývozne orientované a produktívnejšie firmy s komparatívnou výhodou lepšie čelili kríze. Zároveň zisťujeme, že efektívne vedenie, profesionálny manažment a silná orientácia na znižovanie nákladov pomohli firmám zotaviť sa z krízy a dosiahnuť vyššiu ako predkrízovú úroveň konkurencieschopnosti krátko po vypuknutia krízy.
Analýza vzťahu medzi rozpočtovou odchýlkou a kvantitatívno-kvalitatívnymi parametrami programového rozpočtu mesta
Strana 134, Číslo 2 - Ročník 64/2016
Koncept výkonového rozpočtovania je uplatňovaný vo verejnej správe väčšiny krajín OECD, pričom takmer polovica členských štátov uplatňuje tento koncept už viac ako pätnásť rokov. Na Slovensku sa tento koncept riadenia územnej samosprávy uplatňuje od roku 2009 prostredníctvom mechanizmu programového rozpočtovania zavedeného v rámci reformy riadenia verejných financií, ako nástroj na zvýšenie transparentnosti a efektívnosti používania verejných financií. Stať predkladá informácie o programových rozpočtoch dvadsiatich najväčších miest SR s celkovým počtom 278 rozpočtových programov a vyhodnocuje vzťah medzi štruktúrou programového rozpočtu a schopnosťou samosprávy spoľahlivo predpovedať očakávanú výšku rozpočtovaných výdavkov. Výsledky state potvrdzujú štatisticky významnú súvzťažnosť medzi veľkosťou rozpočtovej odchýlky a kvantitatívno-kvalitatívnymi parametrami programového rozpočtu, ako sú detailnosť rozpočtu, vyváženosť rozpočtu a využívanie merateľných ukazovateľov.
Faktory rozvoja klastrových organizácií v Slovenskej republike
Strana 149, Číslo 2 - Ročník 64/2016
Koncept klastrov predstavuje jeden zo široko diskutovaných prístupov využívaných tvorcami politík mnohých krajín, pretože klastre vytvárajú podmienky a celkové prostredie napríklad pre vyššiu efektívnosť, stimulujú spoluprácu, rast inovačnej výkonnosti, ako aj patentovú aktivitu individuálnych firiem. Okrem toho klastre patria medzi faktory vplývajúce na lákanie priamych zahraničných investícií. Koncept klastrov tvorcovia politík na Slovensku do súčasnosti systematicky nevyužívali. Napriek tomu vzniklo na Slovensku množstvo technologických klastrových organizácií, napríklad klastrových organizácií v cestovnom ruchu. Článok prezentuje závery zo skúmania technologických klastrových organizácií, pričom poukazuje na to, že klastrová politik má v prípade správnej implementácie významný potenciál stimulovať rozvoj klastrov.
Suboptimality of Immediate Annuitization in Private Pension Schemes
Strana 169, Číslo 2 - Ročník 64/2016
Immediate annuitisation as a strategy for a welfare maximization for a payout phase in private pension schemes has been widely criticized. We examine the self-annuitisation strategies under two different consumption rates using programmed withdrawal compared to the immediate annuitization for a retired individual subject to uncertain portfolio returns and longevity risk. The aim is to examine the utility of both approaches under the existence of longevity risk on one side and bequest on the other. Results could serve as a basis for further discussion on improving the legislature on pay-out phase in Slovak private DC pension pillar.