Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Mikrofinanční instituce (MFI) financují svoje obchodní aktivity primárně z klientských deposit, vlastního kapitálu, dotací nebo externích (dluhových) zdrojů financování. Cílem naší studie je ověřit, zda externí zdroje mají vliv na rozvoj mikrofinančního sektoru při zohlednění makroekonomického vývoje a velikosti bankovního sektoru. Závěry naší studie potvrzují zejména pozitivní efekt externích zdrojů na počet ženských dlužníků, cenu úvěru a celkové vynaložené náklady MFI. Naopak negativní vliv se projevuje, pokud se podíl externích zdrojů v bilanci MFI neúměrně zvyšuje.

V článku prezentujeme dynamický model optimálneho investičného rozhodnutia v príspevkovo definovaných dôchodkových sporivých schémach. Akcie sú modelované pomocou geome-trického Brownovho pohybu, úrokové miery pomocou modelu Cox-Ingersoll-Ross (CIR). Výstupom modelu je optimálny podiel investícií (v čase) v akciovom a dlhopisovom fonde. Okrem základného scenára prezentujeme aj citlivostnú analýzu vo vzťahu k relevantným parametrom. Venujeme sa aj stresovému testovaniu vzhľadom na rôzne scenáre vývoja akciových výnosov. Celá analýza je urobená na sporivom pilieri slovenského dôchodkového systému. Model je kalibrovaný pomocou najnovších dostupných údajov.

Rodinné firmy jsou obecně považovány za odlišné od nerodinných firem. Manželské firmy představují významnou podmnožinu rodinných firem, ale často jsou vyřazovány z kom-parativních studií, neboť postrádají jeden ze základních atributů rodinných firem – explicitní záměr předat firmu budoucí generaci. Cílem této studie je analyzovat finanční rozdíly mezi manželskými firmami a firmami, ve kterých manželské vztahy nefigurují. Bylo provedeno testování rozdílů mezi manželskými a nemanželskými firmami pomocí metody zkoumání shody párů. Výzkumný vzorek byl složen ze 130 párů českých firem z období 2007 – 2012. Pomocí Studentova t-testu byly zkoumány rozdíly v ukazatelích rentability, produktivity práce, zadluženosti, likvidity a aktivity. Zatímco manželské firmy vykazovaly vyšší provozní efektivnost (ziskovou marži), z hlediska produktivity práce a aktivity (obratu aktiv) byly méně výkonné. Manželské firmy také využívaly menší podíl cizích zdrojů a preferovaly vyšší likviditu.

Cieľom príspevku je získať základné informácie o stave poistenia povodňového rizika na Slovensku na základe analýzy dostupných údajov o poistných zmluvách v období rokov 2002 - 2011, ako aj o možných faktoroch, ktoré ovplyvňujú jeho vývoj a priestorovú variabilitu. Analýza vzťahu medzi mierou poistenia, povodňovým ohrozením a sociálno-ekonomickým statusom vyjadreným prostredníctvom indexu chudoby naznačila, že úroveň povodňového ohrozenia nemá významný vplyv pri rozhodovaní zabezpečiť si poistenie majetku proti riziku povodne. Za hlavné determinanty ovplyvňujúce mieru poistenia povodňového rizika na Slovensku možno považovať finančnú situáciu v kombinácii s empirickými skúsenosťami obyvateľov s úhradou povodňových škôd a nízkym povedomím o povodňovom ohrození lokality, v ktorej žijú.

Z neoklasického modelu regionálneho rastu vyplýva, že migrácia je súčasťou procesu vytvárajúceho rovnováhu na trhu práce. Hospodárstvo Slovenska bolo vystavené viacerým intervenciám, ktoré mohlo sprevádzať prispôsobenie sa regionálnej štruktúry: post-socialistickej transformácii ekonomiky z plánovanej na trhovú, vyčleneniu sa zo spoločného česko-slovenského hospodárstva, integrácii do globálnej ekonomiky popri vstupe do Európskej únie, a výsledným prílevom investícií. Kontrast medzi regiónmi v jadre a na periférii národného trhu práce by mal významne vplývať na rozhodovanie domácností o sťahovaní. Tiež možno predpokladať, že migrujúce domácnosti spätne modifikujú pomery na regionálnych trhoch práce, v zdrojoch a cieľoch sťahovania. Tento článok hľadá odpoveď na otázku, akým spôsobom bola migrácia ovplyvnená rôznorodosťou regionálnych podmienok na trhu práce. Prítomnosť vplyvu miery nezamestnanosti a výšky miezd je overená priestorovým panelovým ekonometrickým modelom. Vplyvy úrovní a prvých diferencií premenných, oneskorené o jeden až desať rokov, poukazujú na chronologicky zložitú reakciu migrácie. Miera nezamestnanosti, výška miezd a ich zmeny vyvolávajú odlišné vplyvy. Odlišujú sa najmä v čase pôsobenia na rozhodovanie migrantov vnútri a medzi regiónmi.