Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Predmetom nášho príspevku je výskum vybraných protichodných klasifikácií štátov postkomunistickej Európy z hľadiska teórie variet kapitalizmu. Upozorňujeme na niekoľko nedokonalostí v doterajšom výskume, ktoré prispievajú k nezhodám v klasifikácii krajín. Empirická časť príspevku porovnáva dve metódy, ktorými sa dá skonštruovať index koordinácie, konkrétne faktorovú analýzu a vlastnú verziu výpočtu indexu. Následne sme tieto metódy aplikovali na dve skupiny štátov – západné a východné členské štáty EÚ. Týmto spôsobom dokazujeme, že za použitia rovnakých vstupných premenných a iba mierne odlišnej metódy je možné dospieť k relatívne odlišným výsledkom. V závere ponúkame argumenty pre opatrnejší a teoreticky zdôvodnený a podložený výber metód, vstupných dát a krajín pri skúmaní variet kapitalizmu, pretože to je najschodnejšia cesta k odstráneniu nezhôd v doterajšom výskume a k zvýšeniu dôveryhodnosti takýchto klasifikácií.

V článku sa najskôr skúma asymetrická reakcia volatility na neočakávané zmeny výnosov a potom účinok dobrých a zlých správ na volatilitu časového radu dňových kurzov EUR/USD (eura voči americkému doláru) so sústredením sa na v obdobie do vzniku globálnej finančnej krízy a na obdobie počas globálnej finančnej krízy až do konca roku 2012. Ukázalo sa, že trieda GARCH modelov s normálnym rozdeleným chýb nie je schopná úplne zachytiť leptokurtozitu v analyzovanom empirickom časovom rade, zatiaľ čo Studentovo t a GED rozdelenie lepšie opisujú kondicionálnu volatilitu. Potom sa alternatívne vyvíjajú predikčné modely pre časový rad kurzov EUR/USD, zložené na ARIMA-GARCH metodológii, a modelom založenom na neurónovej sieti a zhodnocuje sa ich predikčná presnosť. Po zhodnotení obidvoch prístupov sa ukázalo, že neurónový prístup podstatne vylepšil presnosť predpovedí v porovnaním so štatistickým prístupom.

Článek má dva cíle: (1) navrhnout postup hodnocení rizika korupce pomocí metody FMEA (Fault Mode and Effect Analysis) a ověřit jej na případové studii (rozhodování při ochraně památek v ČR); (2) hledat odpověď, zda vyšší výdaje na úředníka vedou k nižšímu riziku korupce. Článek vychází zejména z teorie principal – agent, konceptu NPM (New_public_management). Z provedeného výzkumu plyne, že vyšší výdaje na zaměstnance nezajistí automaticky nižší korupci. K tomu je současně nezbytná vysoká kvalita institucí. Souvislost mezi vyšší odolností proti korupci prostřednictvím vyššího platu nebyla prokázána.

Energetická bezpečnosť v Európe patrí k často diskutovaným ekonomickým problémom. Článok analyzuje hospodárske dôsledky pozastavenia dodávok plynu. Túto situáciu sme mohli reálne pozorovať v krajinách strednej Európy a Balkánu počas rusko-ukrajinskej plynovej krízy v januári 2009, keď prerušenie dodávok plynu trvalo 13 dní. V článku analyzujeme efekt pozastavenia zásobovania plynom na príklade Slovenska, ktoré patrilo k najviac postihnutým krajinám. Ekonomickú analýzu sme založili na aplikovaní metodológie všeobecnej ekonomickej rovnováhy – CGE modelu. Prerušenie dodávky plynu je simulované ako exogénny nemarginálny ponukový šok s výrazným vplyvom na jednotlivé sektory hospodárstva. Prvé odhady o možnej výške škôd na úrovni 1/3 denného HDP boli modelovo potvrdené. Jedným z dôsledkov tejto krízy bolo dobudovanie plného spätného toku z Českej republiky na hlavnom plynovode. Slovensko môže byť teraz v prípade nepredvídanej situácie zásobované zo západu.

Hysteresis effect on unemployment is a much discussed topic in macroeconomics. However, empirical findings regarding the existence of hysteresis effect are contradictory. The present study investigates hysteresis in the unemployment rates of the Visegrad Group countries, namely: the Czech Republic, Hungary, Poland and Slovakia. For this purpose it employs the following three econometric methods: (1) the linear unit root tests; (2) the Seemingly Unrelated Regressions Augmented Dickey-Fuller (SURADF) test; and (3) the Fourier Dickey- Fuller (FADF) test. The findings revealed that among the Visegrad Group countries hysteresis effect was found to exist in the unemployment rates in Hungary and Poland.

Zlato sa historicky vymedzilo ako prostriedok výmeny. Jeho úloha je nezanedbateľná aj v súčasnosti, odráža totiž nedôveru v tzv. fiat meny a turbulencie na trhoch s hlavnými rezervnými menami a dlhopismi denominovanými v týchto menách. Po roku 2009 sa mení trend centrálnych bánk znižovať objem zlatých rezerv smerom k ich zvyšovaniu. Investori sa rovnako obracajú k zlatu ako investícii a zvyšujú objem vzácnych kovov vo svojich portfóliách. Vysoká cena zlata prelomila rekord v nominálnom vyjadrení, no v parite kúpnej sily nedosiahla úroveň z roka 1980. Zvyšovanie likvidity zo strany centrálnych bánk, ako aj celková situácia počas globálnej hospodárskej krízy však zhoršujú dôveru investorov v papierové peniaze. V predkladanom článku sa autori venujú analýze cien zlata a faktorov, ktoré vplývajú na jeho cenu, a zároveň uvádzajú odhady ďalšieho vývoja cien.