Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

The aim of the article is to find out the location factors of non-public higher education institutions in Poland after 1989. The logistic regression was used to meet this goal. Five sets of variables were selected for the initial stage of analysis. These were: population of the town and its hinterland, distance to the nearest academic centre, education level of inhabitants, local authority revenue and the existence nearby of other, potentially competing colleges. The analysis proved that the most important location factor of non-public higher education institutions was the existence of other, potentially competing colleges in the vicinity. This means that in the development of the network of non-public higher education institutions in Poland a key role was played by the „filling” of spatial niches on the education market.

Príspevok prezentuje možný prístup k modelovaniu rozmiestnenia spaľovní v SR v intenciách zelenej a reverznej logistiky. Nerovnomernosť rozloženia niektorých druhov spaľovní podľa druhov v SR môže spôsobovať znižovanie efektívnosti zberu a likvidácie odpadu. Vybudovať efektívnu sieť zberných miest a spaľovní v závislosti na druhu odpadu a na počte separovaných zložiek predpokladá splnenie požiadavky prijateľnej dostupnosti. Pri jej budovaní možno ako efektívny nástroj využiť modely lokalizácie uzlov v sieti založené na báze teórie a metód matematického programovania. V príspevku je aplikovaná skupina modelov pokrytia na optimalizáciu rozmiestnenia spaľovní odpadového materiálu.

Súčasná finančná kríza znovu upozornila na vzťah hodnoty a ceny finančných nástrojov. Príspevok sa preto venuje problematike moderných metód ohodnocovania jedného z najvýznamnejších cenných papierov – akciám. Metódou číslo jedna v súčasnej teórii i praxi vyspelých trhov i znaleckej praxe v SR je výnosová metóda. Najpoužívanejšími modelmi sú varianty free cash flow modelov. Autorky príspevku odporúčajú použitie free cash flow modelov v kategóriách vzorca kľúčových generátorov hodnoty (Key value driver formula). Súčasne navrhujú pre výnosovú metódu nový model, ktorý by využíval novovytvorenú hodnotu spoločnosti ako formu výnosu.

The article deals with the Balanced Scorecard (BSC), the system that reacted to the criticized explanatory ability of the value criteria for measuring the performance of an enterprise. The change, which was brought by this concept, was the extension and linking of performance measurements of purely financial indicators to indicators from other perspectives of enterprise's activity. Besides theoretical review of BSC, its characteristics, evolution, reasons for and benefits of the application, we present the results of the first exhaustive survey in Slovak firms implementing BSC and their clients – companies with deployed BSC systems. We conclude with the comparison of our findings and the research results of renowned American Balanced Scorecard Institute.

Dôležitú úlohu pri udržaní si, resp. upevňovaní pozície podnikov cestovného ruchu na trhu zohráva v súčasnom období zostrenej konkurencie práve marketingová komunikácia. Marketingovú komunikáciu opierajúcu sa o efektívnu komunikačnú stratégiu založenú na využívaní optimálneho komunikačného mixu možno považovať za zdroj konkurenčnej výhody. A to je azda najvýznamnejší dôvod, prečo sme náš výskum zamerali práve na danú problematiku. Článok prezentuje čiastkové výsledky a závery teoretického výskumu ako aj empirického prieskumu marketingovej komunikácie realizovaného vo vybraných podnikoch cestovného ruchu z regiónu Liptov. V jeho poslednej časti na príklade aplikácie multikriteriálneho hodnotenia alternatív poukazujeme na jednu z možností ako optimalizovať rozhodovací proces výberu komunikačných nástrojov či zostavenia optimálneho komunikačného mixu s podporou programu Expert Choice.

Článek se zabývá přínosy a náklady politiky vertikální separace infrastruktury a služeb na železnici. Smyslem této politiky je umožnit poskytování železničních dopravních služeb na konkurenční bázi. Politika vertikální separace má silnou podporu Evropské komise a byla postupně implementována v jednotlivých členských zemích EU. Na straně přínosů této politiky je zvýšení efektivity odvětví, které se projevilo téměř ve všech zemích, které přistoupily k provedení reforem. Na straně nákladů je fragmentace odvětví a častý nárůst veřejných dotací do odvětví.