Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Poptávka po zahraničních investicích v tranzitivních ekonomikách je důsledkem nedostatečných domácích zdrojů. Harrodův-Domarův (HD) model stanovuje velikost takovéto finanční mezery, která by však mohla být menší při možnosti substituce zahraničního kapitálu domácím. Testování této možnosti je ztotožněno s testováním nenulovosti parametru odpovídající regresní rovnice. Investování do cizích ekonomik přináší jev známý jako mobilita kapitálu, jejíž vysoká míra podporuje ekonomický růst ve vyspělých státech, avšak pro ekonomiky chudší není příznivým jevem. Na mikroúrovni může být zkoumána pomocí modelu vycházejícího z Feldsteinovy-Hariokovy hypotézy. V situaci extrémně krátkých časových řad potřebných ukazatelů jsou provedené ekonometrické odhady rozšířeny na dvanáct evropských tranzitivních ekonomik, včetně České republiky a Slovenské republiky, při využití panelových dat. Odpovídající regresní techniky jsou stručně popsány. Aplikací je zjištěno, že uvedené ekonomiky, z toho pět nových členů EU, nemohou předpokládat nižší finanční mezeru, než pro získání zahraničního kapitálu stanovuje HD model. Naopak, míra kapitálové mobility nedosahuje velikosti, která by pro tyto ekonomiky byla zřetelně nepříznivá.

Novým členom Európskej únie vrátane Slovenska bol udelený status členského štátu EÚ s odkladom zavedenia eura ako spoločnej meny. Termín vstupu do eurozóny bude závisieť predovšetkým od plnenia maastrichských konvergenčných kritérií vrátane kritéria stability menového kurzu, čo predpokladá minimálne dvojročné zotrvanie krajiny v systéme ERM II. Článok približuje podstatu a pravidlá fungovania mechanizmu menových kurzov ERM II, požiadavky na plnenie maastrichtského kritéria pre menový kurz, efekty pobytu v systéme ERM II a stratégie vstupu nových členských štátov EÚ do tohto mechanizmu; v závere príspevku sa autor vyslovuje k otázke načasovania zapojenia SR do ERM II a následne prijatia eura.

Stabilita menového kurzu bola definovaná ako jeden z hlavných predpokladov monetárnej integrácie v Európe. V článku analyzujeme posledné výskumné práce v oblasti volatility menových kurzov v strednej Európe (Vyšehradská skupina – V4) a vo vybraných krajinách Európskej únie (tzv. Snake skupina), ktoré boli členmi bývalého Európskeho menového systému. Porovnávame volatilitu mien oboch skupín počas období odlišných menových režimov a používame dva rôzne prístupy modelovania: parametrický model štvorcov denných zmien a model GARCH. Obe metódy nám poskytli identické výsledky pre meny krajín V4: rast volatility menového kurzu po prechode na plávajúci režim. V prípade krajín ERM sme našli nejednoznačné výsledky pre dve krajiny, ale zhodné výsledky pre ostatné krajiny: pokles volatility. V jednom prípade sme zaznamenali nevýznamný koeficient. Celkovo považujeme výsledky za robustné a vhodné na použitie pri strategickom rozhodovaní.

V článku je popísaný model hospodárskeho cyklu pozostávajúci z dvoch sektorov – výrobného a domáceho. Tieto modely hodnoverne simulujú mnohé, ale nie všetky aspekty vývoja dynamiky hospodárskych cyklov. Vo všetkých doteraz známych modeloch sa vyskytuje nasledovný problém: jedna z korelácií – korelácia medzi časom potrebným na výrobu spotrebných statkov a výstupom a korelácia medzi investíciami vo výrobnom a v domácom sektore – je vždy kladná a druhá záporná. Pričom v reálnych dátach sú obe korelácie pozitívne. Tento problém sa nám podarilo vyriešiť rozšírením modelu o veličinu stav zásob.

Proces ekonomickej globalizácie a medzinárodnej integrácie vyúsťuje do významných zmien kvantity a kvality ekonomických a sociálnych procesov, ako aj základných princípov trhového hospodárstva. Ekonomická veda to v súhrne prezentuje pojmom nová ekonomika. V nej sú ťažiskové výstupy založené na inováciách a vedomostiach. Globalizácia vyvíja tlak na sociálny štát. Porušuje rovnováhu medzi kapitálom a prácou, medzi trhom a štátom a medzi konkurenciou a solidaritou. Odpoveďou na zvýhodnenie kapitálu, trhu a konkurencie je cesta, na ktorej ľudia preberú väčší diel zodpovednosti za svoje materiálne a sociálne zabezpečenie. Hospodárstvo sa stáva systémom, resp. sieťou s rastúcou konkurencieschopnosťou vo vertikálnom i v horizontálnom smere. Existuje mnoho prístupov, ktoré vysvetľujú globalizáciu a jej súvislosti, vplyvy a dôsledky. V článku sa zaoberáme vplyvom globalizácie na sociálne fenomény ako zamestnanosť, cena práce, sociálna kohézia a globálne zmeny korporátnych stratégií.

V súčasnom období sa účtovníctvo celosvetovo harmonizuje s cieľom zabezpečiť transparentné a porovnateľné informácie v účtovných závierkach. Vyžaduje si to zabezpečiť v každej krajine dodržanie zásady pravdivého a verného zobrazenia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva. Tento cieľ možno dosiahnuť len vtedy, keď účtovníctvo na celom svete bude sa budovať na rovnakej teoretickej báze. V príspevku analyzujeme teoretické východiská účtovníctva v trhovej ekonomike (základné predpoklady účtovníctva, kvalitatívne charakteristiky účtovnej závierky, všeobecne uznávané účtovné zásady). V závere koncipujeme svoj názor na to, čo je potrebné urobiť v Slovenskej republike, aby účtovníctvo bolo založené na rovnakých teoretických východiskách, ako je to v krajinách s vyspelou trhovou ekonomikou.

Problematika ohodnocovania cenných papierov sa stala dôležitou pre podstatne širšiu odbornú verejnosť v Slovenskej republike po prijatí zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, osobitne jeho § 27, ktorý zaviedol pojem reálna hodnota. Ohodnocovanie cenných papierov v SR je upravené okrem zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v ďalšej zákonnej norme – vo Vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492 z 23. augusta 2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa ktorej postupujú znalci, ako aj v ďalších zákonných normách. Uvedené zákonné normy používajú rôzny kategoriálny aparát spojený s problematikou ohodnocovania cenných papierov, odlišný od toho, ktorý je zaužívaný v teórii, a navyše, obsah kategórií je nepresný, nejednoznačný a v niektorých prípadoch chybný, čo vyžaduje odbornú diskusiu.

Príspevok je zameraný na predaj cenných papierov, ktorý má okrem účtovných aspektov aj daňové aspekty, upravené v daňovej legislatíve. Straty z predaja cenných papierov uplatňujú inak obchodníci s cennými papiermi a inak ostatné subjekty. Je potrebné rozoznávať aj uplatňovanie straty z predaja cenných papierov pri cenných papieroch, s ktorými sa obchoduje na trhu kótovaných cenných papierov, i pri ostatných cenných papieroch. Na základe praktickej analýzy vplyvu uvedených aspektov na zdaňovanie cenných papierov možno konštatovať, že problematika účtovania a zdaňovania cenných papierov je náročná a preto je dôležité venovať jej dostatočnú pozornosť. Veľmi dôležitá je účtovná evidencia, na základe ktorej možno viesť a posudzovať cenné papiere na účely ich zdaňovania. Je potrebné vedieť, že priemerný kurz cenných papierov kótovaných na trhu je rozhodujúci pri uplatňovaní straty z predaja cenných papierov a na tieto účely je nutné priemerný kurz cenných papierov aj sledovať.