Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

We take an evidence-based approach and confirm that a high level of household debt is detrimental to consumption, disposable income, and hence economic growth in the medium term. Using a panel setting with both fixed and time effects, we isolate the effect of an excessive household debt level and show that an additional one percentage point could be associated with a 0.1% drag on GDP growth over the next three years. Although we confirm this relationship on a panel of advanced economies, we show that emerging economies such as Central and Eastern European economies, possess structural characteristics (a shallow capital market, less finance and more social cohesion) that so far prevents such a demand constraint from materializing.

In this paper, we explore the driving forces behind total factor productivity growth in 28 European countries in the period from 2005 to 2019. Based on neoclassical theory, theory of endogenous economic growth and competitiveness theory we formulate four research hypotheses related to the impact of technological readiness, human capital, business and tax environment and creativity on the TFP growth. We used fixed effects model focusing on the impact within the countries. Our results suggest that technological readiness is an important driving force behind TFP growth. We could only partially confirm the impact of the remaining explanatory variables.

Hoci bankrotné modely môžu byť stabilizačným prvkom tak na makro, ako aj mikroekonomickej úrovni, ich použitie v praxi je relatívne nízke a sú skôr doménou akademického výskumu. Osobitne to platí v prípadoch, ak tieto modely vychádzajú z podmienok štátov v ktorých vznikli a nie krajín, v ktorých by sa mali uplatňovať. Niektoré z nich majú aj inherentné chyby, vrátane absencie metodiky riešiacej problém extrémne nevyváženého podielu zbankrotovaných spoločností v súboroch finančných dát. Článok sa zameriava na využitie algoritmu SMOTE (Synthetic Minority Oversampling Technique) podmienkach extrémne nevyvážených súborov dát za slovenské spoločnosti. Hoci výsledný model neposkytuje jednoznačnú odpoveď vo viacerých (či dokonca vo väčšine) prípadov, môže byť použitý na výber spoločností, v prípade ktorých nie je potrebná ďalšia, detailnejšia (a nákladná), analýza.

Štúdia sa venuje téme hodnotenia a porovnávania environmentálnej efektívnosti a efektívnosti zdravotníckych systémov v krajinách V4 počas obdobia rokov 2009 až 2017. Práve v tomto porovnaní a výbere objektu skúmania spočíva unikátnosť tohto príspevku. Jeho cieľom je overiť možný vzťah environmentálnej efektívnosti a efektívností zdravotníctva a overenie vplyvu ich možných determinantov v krajinách V4. V príspevku bola využitá metóda two-step Data envelopment analysis, pomocou ktorej sme v prvom kroku určili hodnoty vstupných CCR a BCC efektívnosť zdravotníctva a environmentálnu a následne sme v druhom pomocou metódy useknutej regresie overili vplyvy vybraných determinantov týchto efektívností v krajinách V4. Na základe týchto analýz sme zistili, že aj keď neexistuje žiaden signifikantný vzťah medzi hodnotami efektívnosti zdravotníctva a environmentálnej efektívnosti, niektoré determinanty významne ovplyvňujú oba typy efektívností.

The FDI inflow represents an important part of the Visegrad economies. These countries have experienced a high rate of foreign direct investment since the 1990s. However, the flow of investment is different among these countries with a diverse peak of inflow into individual economies. Slovakia, Czechia, Hungary and Poland reformed their political and economic systems and were considered as transition economies. Just like other transition economies, the economic, social and political system of the Visegrad Group countries have some peculiarities. The inflow of foreign direct investment is determined by many factors that might influence the inflow of foreign direct investment positively, but also in a negative way. The paper identifies specific determinants of the inflow of foreign direct investment into the Visegrad Group countries and it assess their impact on the investment inflow. We apply panel regression with the use of standardized variables. Based on the results, we may consider as determinants influencing the FDI inflow into the V4 countries the size of the economy, or its potential, labour productivity, corporate tax, wages, unit labour cost, inflation, education of workforce, openness of the economy, road and railway density, i.e., the quality or development of infrastructure, level of corruption in particular countries and membership of the Economic and Monetary Union.

Za posledné desaťročia sa vo svete vyskytuje neustále väčšie množstvo nových ekologických problémov, ktoré postupne prerastajú z lokálnej na globálnu úroveň, a z ich krátkodobých dôsledkov sa postupne stávajú dlhodobé komplexné hrozby pre životné prostredie, a teda aj kvalitu života súčasnej, ale hlavne budúcej generácie. Hlavným cieľom príspevku bolo preskúmať postoje a prejavy správania environmentálne zodpovedných spotrebiteľov na slovenskom trhu, a v kontexte ochrany životného prostredia analyzovať jednotlivé zložky spotrebiteľskej a odpadovej politiky v rámci regiónov Slovenskej republiky. Na základe zhlukovej analýzy a rozhodovacích stromov sme došli k záverom, že slovenskí spotrebitelia zaraďujú ekoprodukty do svojej spotreby zriedkavo najmä kvôli vysokej cene, či zlej dostupnosti týchto produktov. Prostredníctvom zhlukovej analýzy sme analyzovali spotrebu a osobitosti jednotlivých slovenských krajov, pričom odporúčaním je vytvorenie osobitých rozdielnych stratégií zameraných na dané regióny SR, opierajúcich sa o znižovanie odpadu, či tvorbu tovární na zhodnocovanie odpadu, čím sa môže vytvoriť priaznivý vývoj v oblasti cirkulárneho hospodárstva SR, a teda aj znížiť negatívne aspekty spotreby vplývajúce na životné prostredie a kvalitu života v SR.

Hlavným cieľom článku je zhodnotiť význam regionálnej konkurencieschopnosti cestovného ruchu ako faktora rastu regiónov. Východiskom je skúmanie pôsobnosti klastrových organizácií cestovného ruchu v identifikovaných prirodzených klastroch cestovného ruchu. Výpočtom lokalizačného koeficientu sme získali prehľad o koncentrácii odvetvia cestovného ruchu v slovenských regiónoch a následnou aplikáciou shift-share analýzy vysvetľujeme vplyv regionálnej konkurencieschopnosti v cestovnom ruchu na rast regiónu a profilovanie regionálnej špecializácie na cestovný ruch. Existujúce klastrové organizácie cestovného ruchu nekopírujú odvetvovú koncentráciu v cestovnom ruchu v regiónoch. Len tri regióny cestovného ruchu, kde pôsobia klastrové organizácie, sa vyznačujú regionálnou konkurencieschopnosťou v kontexte profilovania špecializácie na cestovný ruch. Odôvodnenie otázneho pôsobenia klastrových organizácií cestovného ruchu a ich financovania z verejných zdrojov je výzvou pre formuláciu klastrovej politiky a regionálnej politiky v cestovnom ruchu.

Od druhej dekády 21. storočia čínska ekonomika dosiahla kvalitatívne vyššiu vývojovú etapu. V literatúre je táto vývojová etapa označovaná ako „new normal“ a je pre ňu charakteristické vyrovnávanie disproporcií v čínskej ekonomike. V príspevku venujeme pozornosť kvalitatívnym zmenám v zahraničnom obchode Číny od skončenia svetovej finančnej krízy až do súčasnosti v ére „new normal.“ Hlavným cieľom príspevku je preskúmať kvalitatívne zmeny v komoditnej štruktúre exportu a importu Číny v období „new normal“ v druhom desaťročí 21. storočia. V závere konštatujeme, že v tomto období došlo k transformácii čínskej ekonomiky na ekonomiku s vysokým podielom inovatívneho sekundárneho a terciárneho sektora na HDP a k zmene komoditnej štruktúry zahraničného obchodu v prospech výrobkov s vysokou pridanou hodnotou. Konštatujeme, že postavenie Číny vo svetovej ekonomike sa mení zo „svetovej fabriky“ na inovatívnu ekonomiku.