Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Súčasťou strategického cieľa, vytýčeného na lisabonskom summite, je aj zvyšovanie zamestnanosti najmä prostredníctvom tvorby nových pracovných miest. Tento cieľ možno dosiahnuť predovšetkým podporou podnikania, rozvojom technológií a inovácií a zvyšovaním kvality ľudského kapitálu. V globálnej ekonomike tento problém nadobúda nové dimenzie. Tie sa prejavujú predovšetkým v pôsobení nadnárodných korporácií v oblasti trhu práce, v ich snahe o redukciu pracovných nákladov. Dôsledkom toho je znižovanie pracovných úväzkov a pracovných režimov. V súvislosti s tým zvýšený tlak na sociálne dávky vedie paradoxne k ich znižovaniu. Ďalším dôsledkom je narastanie ilegálneho zamestnávania – šedej práce, zvyšovanie podielu osôb nad 60 rokov na úkor pracovníkov v produktívnom veku. Ďalší nový fenomén sú tzv. chudobní pracujúci, pracovníci na úrovni minimálnej mzdy. Tieto a ďalšie globalizačné trendy sa odrážajú aj v oblasti zamestnanosti na Slovensku. Aj tu sa prioritou politiky zamestnanosti stáva tvorba nových pracovných miest, vzdelávanie a príprava pre trh práce. To vyžaduje radikálnejšiu reštrukturalizáciu podnikovej sféry, podporu inovačných aktivít, zvyšovanie kvality ľudského potenciálu a tým i zvyšovanie mobility pracovnej sily.

Článok rozoberá vývoj vednej politiky u nás a v zahraničí. Osobitne poukazuje na prehlbujúce sa zaostávanie Európskej únie v tejto oblasti v porovnaní s USA a Japonskom, čo predstavuje významnú výzvu pre EÚ, ktorej žiaduce prekonanie do roku 2010 sa stalo súčasťou tzv. Lisabnosnskej agendy. Napriek tomuto predsavzatiu podiel finančných zdrojov poskytovaných na výskum a vývoj na úrovni EÚ stagnuje, či dokonca klesá. Takýto vývoj vedie jednoznačne k tomu, že ciele Lisabonskej stratégie nebudú splnené. Situácia na Slovensku je ešte zložitejšia. V článku sa poukazuje na hlavné príčiny takéhoto vývoja, a to nielen na úrovni EÚ, ale najmä na Slovensku, a na nevyhnutonosť zvýšiť pozornosť a podporu výskumným a vývojovým aktivitám tak pokiaľ ide o rozsah zdrojov, ktorý sa bude venovať tomuto sektoru spoločenských aktivít, ako aj zdokonaleniu organizácie i riadenia systému výskumu a vývoja u nás.

Vzdelanie je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim ľudské zdroje. Investície do ľudského kapitálu zlepšujú perspektívy a zisky jednotlivcov a súčasne predstavujú výhody pre spoločnosť. Práce z oblasti makroekonomického skúmania v všeobecnosti vedú k záverom, že vzdelávanie ovplyvňuje produktivitu a existuje spojitosť medzi vývojom vzdelávania a rastom. Verejné financovanie bolo vždy tradičnou možnosťou, ktorú väčšina krajín OECD využívala pre postobligatórne vzdelávanie. Výhody, ktoré pre spoločnosť plynú z doplnenia vzdelávania, sa musia hodnotiť na základe spoločenskej miery efektívnosti zohľadnením nákladov a výhod pre spoločnosť plynúcich z investovania do vzdelávania, a tie sa môžu významne odlišovať od úrovne súkromných nákladov a výhod.

Jsou uvedeny nové progresivní metody ekonomického hodnocení investic v turbulentní době, která se vyznačuje malou mírou předvídatelností budoucích stavů vývoje světového hospodářství a podnikového okolí, což se promítá do vyšší míry rizika. Opční metodologie, která uvedené metody reprezentuje, vychází z předpokladu, že podnik je nejen nositelem investičních prostředků a strategie, ale i flexibility rozhodování, které je třeba přisoudit hodnotu, jako kterémukoliv jinému zboží. S postupující globalizací, virtualizací trhů a evropanizací, se budou tyto metody rozšiřovat a dále propracovávat.

Zámerom článku je prispieť k tvorbe poznatkov o rastovom potenciály regiónov Slovenska s osobitným zreteľom na vplyv štrukturálnej pomoci EÚ na tento potenciál. Vychádza sa z popisu hlavných špecifík rastového potenciálu regiónov a kvantifikácie ukazovateľov umožňujúcich jeho detailnejšie skúmanie. Osobitná pozornosť je venovaná základným charakteristikám ľudského a fixného kapitálu a ich postaveniu v rámci nedostatočného využitia rastového potenciálu regiónov v doterajšom vývoji ekonomiky. V nadväznosti na túto situáciu sa uvádzajú hlavné sféry podpory regionálneho rozvoja na obdobie prvých rokov členstva Slovenska v EÚ. Tieto sú určené tak snahou o lepšie využitie rastového potenciálu regiónov v prebiehajúcom programovacom období, ako aj úsilím o vytvorenie výhodnejších predpokladov na ďalší rozvoj regiónov Slovenska v nastávajúcom programovacom období EÚ.

V prezentovanom príspevku sa načrtáva možnosť diagnostikovania IIT SR vo vzťahu k Českej republike a Nemecku na základe komoditnej nomenklatúry SITC rev. 3. Teoretická časť príspevku zdôvodňuje význam novej teórie medzinárodného obchodu v súčasných podmienkach globalizácie, prináša vedecké prístupy a metódy diagnostikovania IIT. Praktické použitie Grubelovho-Lloydovho (GL) indexu v podmienkach SR a vybraných krajín umožňuje v samostatnej časti príspevku zhodnotiť dosiahnutú úroveň obchodnej výmeny SR a čiastočne načrtnúť jej budúci trend v rámci vnútorného trhu EÚ.