Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Regulators and policymakers pay an increasing attention to the possible pro-cyclical nature of banks’ behavior in provisioning. Loan-loss provisioning practices of banks are perceived as one of the sources of this procyclicality. The main objective of this study is to provide the evidence on procyclical behavior and capital management of banks through loan-loss provisions in South-Eastern European countries for the period 2004 – 2015. Our results show that loan-loss provisions of banks are procyclical; however, there is no evidence to indicate a relationship between loan-loss provisions and capital management. The findings suggest that a dynamic provisioning system would be beneficial if it is implemented in South-Eastern Europe. The results also show an empirical evidence that loan-loss provisions are not used for income smoothing in banks in South-Eastern Europe.

Tento článek porovnává vztah mezi exportem zboží a služeb České republiky a Slovenska v závislosti na vývoji ekonomiky Německa. Německo je významným obchodním partnerem pro Českou republiku a také pro Slovensko. Je ekonomický růst Německa ovlivněn exportem České republiky, resp. Slovenské republiky? Uvedení důvodů možných rozdílů a podobností mezi Českou republikou a Slovenskem je také součástí tohoto článku. Článek využívá nástroje ekonometrie časových řad, zejména test ADF, test integrace Engle-Granger, model korekce chyb a analýzu impulsní odezvy. Dosažené výsledky ukazují, že existuje kointegrační vztah mezi českým vývozem zboží a služeb a německým HDP. Pro Slovensko tento vztah nebyl potvrzen. Použitá data mají charakter čtvrtletních časových řad v období od 2000Q1 do 2019Q1. Pro výpočty byl použit software EViews verze 9.

In this paper, we propose four measures to calculate the KIBS intensity of trade (i.e., KIBS terms of trade; an importance indicator; an indicator showing the relative KIBS intensity of exports; and an indicator showing the relative importance of KIBS). Finally, we examine the composition of KIBS output imputed to export. The study refers to the EU countries. Calculations are based on a set of input-output tables from the World Input-Output Database for the period 2000 – 2014. Empirical results demonstrate that the EU-15 has a clear and growing advantage over the EU-13 in KIBS direct exports, but when taking into account indirect KIBS trade, the EU-15’s advantage is smaller, with a decreasing trend. Export appeared to be more KIBS-intensive than production for domestic final demand, and computer and information services were the main engine behind the growing KIBS intensity of export. Among the EU countries, Ireland is an outlier.

Táto štúdia má za cieľ zmapovať výskyt rôznych neetických praktík v slovenskom podnikateľskom prostredí a preskúmať potenciálne rozdiely vo výskyte daných praktík voči piatim kľúčovým zainteresovaným stranám (stakeholderom). Ďalej sa analyzuje predpokladaná súvislosť medzi výskytom neetických praktík a veľkosťou podniku a regiónom, v ktorom podnik pôsobí. Dáta získané prostredníctvom dotazníka na vzorke (n = 1295) stratifikovanej podľa veľkosti podniku a regiónu naznačujú, že v porovnaní s ostatnými stakeholdermi je skupina „zamestnanci“ významne menej vystavená neetickým praktikám. Výskum odhalil súvislosť medzi veľkosťou podniku a výskytom neetických praktík, pričom menšie spoločnosti sú podstatne exponovanejšie. Spojitosť medzi regiónom a výskytom neetických praktík sa nepotvrdila.

Kultúrna inteligencia (CQ) zahŕňa kultúrne znalosti, stratégiu, motiváciu a z nich vyplývajúce správanie jednotlivcov v interkultúrnych situáciách. Pri zavádzaní CQ do podnikov je dôležité zamerať sa vzájomné porozumenie a toleranciu, ako aj na rozvoj interkultúrnych zručností a kompetencií. Autori článku analyzujú koncept kultúrnej inteligencie a predstavujú novovytvorený nástroj na meranie CQ v podnikoch na Slovensku. Hlavnými cieľom výskumu bolo zmerať úroveň jednotlivých zložiek kultúrnej inteligencie zamestnancov podnikov na Slovensku a na základe výsledkov navrhnúť algoritmus zlepšovania CQ v týchto podnikoch. Výskum bol uskutočnený vo forme dotazníka na vzorke 236 respondentov. V rámci výskumu sa zistilo, že úroveň kultúrnej inteligencie v podnikoch na Slovensku je nízka, čo potvrdzuje opodstatnenosť navrhovaného algoritmu zlepšovania kultúrnej inteligencie ich zamestnancov.