Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Článek hodnotí roli kognitivních dovedností a vzdělání na pracovní trajektorie v České republice v období hospodářského oživení mezi lety 2011/12 a 2015. Zjišťujeme, v jakém rozsahu čtenářská a numerická gramotnost, formální a neformální vzdělání ovlivňovaly změny ve stabilitě zaměstnání jednotlivců a změny v jejich výdělcích, přičemž bereme v úvahu perspektivu segmentace a polarizace trhu práce. Analýza je provedena s použitím jedinečné kombinace českých dat z výzkumu PIAAC a z následného šetření. Výsledky ukazují silný vliv formálního vzdělání na dynamiku pracovních trajektorií, zatímco role dovedností je pouze omezená.

Zadlženosť a kapitálová štruktúra podnikov v jednotlivých priemyselných odvetviach predstavujú podstatný a vážny problém, ktorý je spôsobený množstvom faktorov. Cieľom predkladaného príspevku je hodnotenie zadlženosti vo vybraných priemyselných odvetviach podľa dostupných finančných výkazov a výskum problémov súvisiacich so zadlženosťou, s následným naznačením možností zlepšenia finančnej situácie. Z dôvodu hodnotenia zadlženosti boli hodnotené vybrané ukazovatele, hlavne celková zadlženosť, likvidita a solventnosť, ako aj finančná štruktúra podnikov. Výsledky poukazujú na skutočnosť, že množstvo spoločností prekročilo odporúčané hodnoty zadlženosti a tak ohrozilo svoju budúcu činnosť. Preto je potrebné neustále prehodnocovať získavanie finančných prostriedkov na pokrytie podnikateľských potrieb a v prípade nedosahovania optimálnej finančnej štruktúry nájsť vhodnú alternatívu na financovanie podnikania.

Pre navrhovanie intervencií na podporu finančného plánovania svojho dôchodku (FPD) u mladých ľudí je nevyhnutné poznať faktory, ktoré sú základom ich presvedčení o FPD. Skúmali sme preto prediktory presvedčení o FPD a aktuálneho sporenia na dôchodok vo vzorke 502 dospelých zamestnaných ľudí na Slovensku vo veku 20 až 35 rokov. Ich úspory na dôchodok a všetky dimenzie psychologickej pripravenosti na FPD pozitívne predikovala ich dôchodková finančná gramotnosť a subjektívne posúdená vlastná finančná gramotnosť. Okrem toho sme zistili, že vnímanie emočnej záťaže FPD klesá s vyšším vzdelaním a vnímaná komplexnosť úlohy FPD sa znižuje s rastúcim vekom. Ďalej, stúpajúci príjem predpovedal vyššiu subjektívnu kompetentnosť vo FPD a vnímanie FPD ako menej stresujúceho. Napokon, profesijné skúsenosti vo finančnej oblasti súviseli s vyššou subjektívne posúdenou schopnosťou vo FPD, ale aj s nižšou osobnou angažovanosťou vo FPD. Naše zistenia zdôrazňujú potrebu efektívneho komunikovania informácií o význame FPD mladým ľuďom.

Starnutie populácie a rastúce dôchodkové záväzky verejných dôchodkových systémov urýchlili reformné kroky krajín, ktorých výsledkom je odklon (minimálne čiastočný) od dávkovo definovaných (DB) dôchodkových schém k dôchodkovým schémam s definovanými príspevkami (DC), čím sa prenáša riziko adekvátnosti na účastníka dôchodkovej schémy. Na Slovensku reforma dôchodkového systému spočívala predovšetkým vo vytvorení 1bis dôchodkovej schémy (systém obdobný nášmu II. pilieru), založenej na plne fondovej schéme s definovanými príspevkami, ktorá je financovaná časťou povinných sociálnych odvodov. Avšak reforma z roku 2004 stále otvára otázky ohľadom optimálnosti nastavenia dvojpilierového základného systému dôchodkového zabezpečenia. V článku sa snažíme preskúmať efekty alternatívneho nastavenia systému dôchodkového zabezpečenia a ich vplyv na celoživotné úspory a individuálny blahobyt s využitím stochastického modelu celoživotného cyklu parciálnej rovnováhy. Výsledky môžu slúžiť ako podklad na ďalšiu diskusiu o zlepšení parametrov nastavenia dvojpilierového systému dôchodkového zabezpečenia doma aj v zahraničí.

Československá (ČS) ekonomika byla příkladem historicky silné specializace na produkci a export spotřebního zboží lehkého průmyslu. V období 20. let 20. století však zavedla silně protekcionistické obchodní politiky podporující těžký průmysl. Jak dokazuje naše studie, ČS automobilový průmysl mezinárodní konkurenceschopnosti nedosáhl a silně protekcionistické politiky byly nezbytnou podmínkou jeho přežití. Za ochranářskými bariérami byl však schopen rozvoje výrobních kapacit, nahrazení dovážených komponent domácí produkcí a dokonce i určité míry exportu na méně náročné evropské trhy. Stať je tak příspěvkem do studia dějin hospodářského rozvoje zkoumáním konkrétního případu budování “strategického” průmyslové odvětví a to v přímé kontradikci k implikacím ekonomické teorie (komparativní výhoda). Jako taková je další příkladem odmítnutí mezinárodní dělby práce, které (v dlouhém období) přispělo k zásadní proměně průmyslové struktury národního hospodářství.