Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Článok analyzuje štrukturálne závislosti národných inovačných systémov v 125 krajinách sveta v rokoch 2006 až 2008. Analýza vychádza z 37 čiastkových indikátorov z databáz Svetovej banky a Svetového ekonomického fóra, ktoré sú agregované do 11 nezávisle a 2 závisle premenných. Vzťahy medzi premennými majú výrazne nelineárny charakter a sú modelované dvojstupňovou klastrovou analýzou a neurónovými sieťami. Analýzy identifikovali celkovú kvalitu vzdelania, dodržiavanie vlastníckych práv, zákonov a etiky a silu konkurencie ako hlavné prediktory rozvoja ekonomiky založenej na inováciách. Článok tiež testuje niektoré predikcie teórie variet kapitalizmu o komplementárnosti systémov inštitúcií a úrovni rozvoja inovácií krajín. Teória predpokladá že výrazne liberálne, resp. výrazne koordinované ekonomiky majú efektívnejšie inovačné systémy ako zmiešané typy ekonomík. Testovanie vzorky 125 krajín neposkytlo dôkaz pre tieto predpoklady.

V roku 2010 Európska komisia reagovala na vývoj na trhoch práce v členských štátoch prácou Nové zručnosti pre nové pracovné miesta (NSNJ). Ηlavnou myšlienkou tejto komunikácie je, že na vybudovanie konkurencieschopnejšej a udržateľnej ekonomiky Európa potrebuje vysoko kvalifikované pracovnú silu. Na splnenie tejto úlohy treba bezodkladne investovať do správnych zručností a efektívneho predvídania budúcich trendov. Jedným z významných príspevkov k anticipácii budúcich potrieb trhu práce je rozhodne štúdia Skills Supply and Demand in Europe, ktorú v roku 2010 vydalo Európske centrum pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop). Autori v tomto článku približujú modelový prístup a výsledky tejto štúdie obohatenej o výsledky pre Slovenskú republiku.

Marketingové a odbytové procesy malé a stredné podniky vnímajú ako kritický faktor dosahovania vyššej konkurencieschopnosti. Spolu s nárastom využívania informačných a komunikačných technológií a štúdiami, ktoré potvrdzujú pozitívny vplyv používania týchto technológií na ekonomický rast, vyvstáva otázka efektívneho riadenia investícií do týchto projektov. V článku sú testované hypotézy v oblasti vplyvu vybraných elektronických služieb pre odbytové kanály na vybrané ekonomické indikátory. Výskum sme realizovali dotazníkovým prieskumom európskej iniciatívy eBusiness w@tch. Využitím metódy rozhodovacích stromov sme potvrdili pozitívny vplyv vybraných riešení, ktoré poukazujú na fakt, že investície do týchto projektov musia byť cielené na niektoré vysoko efektívne nástroje, a nie na komplexné riešenia.

Príspevok analyzuje konkurenčnú schopnosť odvetvovej štruktúry spracovateľského priemyslu Slovenskej republiky v období 1998 – 2008. V prípade analýzy konkurencieschopnosti na úrovni odvetvia sa jedná o národohospodárske hodnotenie konkurencieschopnosti na odvetvovom prístupe, čím dochádza k vzájomnému prelínaniu makro- a mezoúrovne pohľadu na konkurencieschopnosť. Reálna konkurencieschopnosť spracovateľského priemyslu SR sme analyzovali štandardnými ukazovateľmi hodnotenia konkurencieschopnosti na úrovni odvetvia (RCA, Michaelyho index) vrátane aplikácie metódy segmentácie trhov.

I investigate the fiscal policy in CEE countries using evidence from two of the most important economies, Czech Republic and Romania. A small open economy model with a Taylor fiscal rule is estimated on quarterly data for these countries. I explore the potential of counter-cyclical fiscal policy in the context of the ongoing financial crisis, the reaction of the fiscal policy to negative demand shocks or to a more relaxed monetary policy, as well as the impact of fiscal shocks. There are evidences that fiscal shocks during the last years behaved in a pro-cyclical way and it appears that the countercyclical potential of fiscal policy during the financial crisis remained largely unused.