Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Finančné rozhodovanie subjektov sa vyznačuje hľadaním optimálnych riešení pri využití disponibilných zdrojov a maximalizácii dosahovaného úžitku, za predpokladu racionálneho správania sa subjektu. Rozhodovanie v podmienkach neistoty sa spája s priznaním a akceptáciou rizika situácie a následne vyrovnania sa s výstupom prijatej alternatívy. Empiricky zistené konanie manažérov svedčí skôr o prijímaní finančných rozhodnutí, pri ktorých boli zohľadňované irelevantné faktory založené na vnútorných pocitoch, či eliminácie ľútosti, pod rúškom snahy o zakrytie individuálneho zlyhania a priznania si chýb. Realizovaný ekonomický experiment upriamuje pozornosť na dôvody eskalácie angažovanosti v stratových projektoch.

Autoři v článku analyzují současnou finanční krizi jako důsledek působení obecných a zvláštních příčin. Vedle obecné příčiny nadměrné úvěrové expanze a nadspotřeby byl vznik finančních problémů spojen s finančními inovativními instrumenty v sekuritizované podobě, kterými bylo možné obejít nástroje regulace včetně indikátorů porušování ekonomických zákonů a rovnováhy, k tomuto ději přispěly ratingové agentury „nepozornými“ hodnoceními bonity instrumentů Zvláštní pozornost je věnována vlivu finanční krize na pojišťovnictví. Krize v pojišťovnictví se projevuje jako důsledek dvou vlivů: jednak riskantnějších strategií pojistitelů v konstrukci pojistných produktů zahrnujících inovativní finanční produkty a jednak jako důsledek snížení hodnoty aktiv pojišťovny. Článek se také zabývá reakcí politiků ve směru zextenzívnění regulace finančních trhů a diskutuje otázky její účinnosti.

Príspevok sa zaoberá obchodnými službami ako zložkou hospodárstva a trhu. Charakterizuje ich vymedzenie v teórii a v praxi a zmeny ku ktorým dochádza v klasifikácii ekonomických činností. Vysvetľuje ich význam a funkcie pri podpore ekonomického rastu a konkurencieschopnosti. Analyzuje postavenie obchodných služieb v ekonomike, s osobitným zreteľom na krajiny EÚ a SR v ich rámci, po jej začlenení do tohto ekonomického priestoru. Špecifikuje externé dimenzie obchodných služieb krajín EÚ z hľadiska participácie na celkovom exporte služieb a aktívneho salda obchodnej bilancie. Poukazuje na kľúčové aspekty politiky EÚ pre obchodné služby.

The article deals with the analysis of the determination of the economy through the military expenditures and their place in economic model at the developing and the developed countries. It is curried out the evaluation of the analyses, which are dealing with the studies about the relationship between the military expenditures and economical growth. It is evaluating the relationship of the military expenditures and the alliance defence. Generally, it is proved neither unambiguously positive nor negative influence of the military expenditures on the economical growth. While “the effect of the externality” could be positive, “the effect of demand” (redirecting of resources) would be perhaps negative. The general effect of military expenditures seems to be in both directions marginal. It follows, that even though the military expenditures have dollar gap shortage impact on the contemporary economical growth, they doesn't need consider even harmful or too high. The military expenditures in consequence their function can operate like the long-term capital investments perforce, which are must for political stability of the state.

V článku skúmame determinanty subjektívneho blahobytu jednotlivca (SBJ) na základe údajov databázy World Values. Uskutočnené analýzy nás vedú k záveru, že SBJ závisí od relatívneho dôchodku, rodinného stavu, postavenia jednotlivca v zamestnaní, pohlavia, veku a vzdelania, času, ktorý jednotlivec strávi s rodinou, priateľmi a účasťou na cirkevných obradoch. Význam zohrávajú aj politické faktory, napr. miera spokojnosti jednotlivca s vývojom v krajine, situácia v krajine v oblasti ľudských práv a dôvera v inštitúcie. V našej analýze funkciu SBJ skúmame osobitne pre ženy a mužov, pre bohatých a chudobných, pre chudobné a bohaté krajiny. Zistili sme výrazné rozdiely medzi jednotlivými kategóriami, ktoré poukazujú na potrebu skúmať blahobyt jednotlivca podľa pohlavia, ekonomického statusu a situácie v krajine, v ktorej žije. Faktory ovplyvňujúce blahobyt mužov nie sú zrkadlovým obrazom tých, ktoré zvyšujú pocit blahobytu žien. Rovnako determinanty blahobytu ľudí v bohatých krajinách nie sú rovnaké ako u ľudí žijúcich v krajinách na nižšej úrovni ekonomického rozvoja.

The theoretical and empirical aspects of the research into Slovakia’s illegal economy were based on secondary analysis and two pieces of representative research. The main outcomes of the research inform us that the problems within the current Slovak economic system occur as result of the processes of corrup-tion, and that the shadow economy is one of the main barriers to the socio-economic development of Slovakia. To solve these problems it is necessary to implement more effective economic legislation that includes social measures and ethical principles.