Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Štúdia sa zameriava na zisťovanie pozície slovenskej ekonomiky z hľadiska približovania sa jej technologickej úrovne k členským štátom EÚ. Diferencie medzi ekonomikami sa kvantifikujú podľa podielu viac alebo menej technologicky a poznatkovo náročných segmentov na celkovej zamestnanosti, pridanej hodnote a zahraničnom obchode. Analýza ukázala, že Slovensko v porovnaní s EÚ výrazne zaostáva v rozvoji poznatkovo náročných služieb a naďalej si zachováva podstatne vyšší podiel technologicky málo náročných odvetví spracovateľského priemyslu; najväčšie diferencie sa zistili v podiele vysokých technológií na vývoze tovarov. Podpora technologického dobiehania sa preto musí stať významnou súčasťou napĺňania konvergenčných cieľov Slovenska.

Pozitívny vplyv prílevu priamych zahraničných investícií na zamestnanosť je všeobecne akceptovaným faktom v štátoch strednej a východnej Európy. Cieľom článku je empiricky preskúmať pravdivosť tohto tvrdenia na vzorke nových členských štátov EÚ pochádzajúcich zo strednej Európy v rokoch 1993 - 2003. Závery analýzy ukazujú, že v skúmanom období priame zahraničné investície neprispeli k zníženiu nezamestnanosti v skúmaných štátoch. Hlavným dôvodom negatívneho výsledku je celkový pokles pracovných miest, ktorý nedokázali vyrovnať ani pracovné miesta vytvorené v rámci prílevu priamych zahraničných investícií. Vážnu úlohu hrá aj charakter priamych zahraničných investícií, keď práve investície v rámci privatizácie často vedú k ďalším stratám pracovných miest.

Článok sa zameriava na problematiku koeficienta speňažiteľnosti, ktorý sa v Slovenskej republike v zmysle platných právnych predpisov využíva pri ohodnotení majetku podniku ako celku, resp. časti podniku v konkurze. Znalecké organizácie nemajú stanovený spôsob, ako koeficient vypočítať. Článok charakterizuje sedem základných faktorov, ktoré najviac na koeficient vplývajú. Sú to: vnútropodniková štruktúra, postavenie podniku v odvetví, použiteľnosť majetku pri realizácii nových podnikateľských aktivít, podnikateľský dispozičný priestor, rizikovosť podnikania a priemerná výnosnosť, primeranosť veľkosti podniku k optimálnemu výkonu, ostatné vplyvy. Všetky tieto faktory boli podrobne špecifikované a kvantifikované, následne bol navrhnutý spôsob ako kvantifikovať každý faktor a postup výpočtu koeficientu speňažiteľnosti.

Členovia Európskej únie sa čoraz viac koncentrujú na odhaľovanie kruhových podvodov. Množstvo týchto podvodov neustále rastie. Mechanizmus týchto podvodov predpokladá ich realizáciu najmenej v dvoch členských štátoch Európskej únie, medzinárodná spolupráca daňovej administrácie sa stáva nevyhnutnou. Daňová administratíva členských štátov bude musieť užšie spolupracovať, lepšie si rozdeliť vzájomné skúsenosti v odhaľovaní daňových podvodov, byť schopná v budúcnosti pružnejšie si osvojiť nové metódy daňovej kriminality (zahrňujúce oblasť kruhových podvodov). Na tento účel bol členskými štátmi Európskej únie vypracovaný dokument, ktorý pomáha daňovej administratíve členských krajín odhaľovať kruhové podvody konkrétne v oblasti DPH.

Článok opisuje ako je možné vytvoriť a použiť jednoduchú počítačovú simuláciu za účelom skúmania a študovania evolúcie virtuálneho hospodárstva. V simulačnom modeli sú zahrnuté základné vzťahy medzi podnikmi a zemestnancami. Daný model predstavuje síce len veľmi zjednodušený pohľad na „objektívnu“ a komplexnú realitu vo virtuálnom režime, ale už v tejto podobe umožňuje lepšie chápať určité súvislosti ekonomickej evolúcie.