Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Ambíciou v poradí tretej publikácie, ktorá analyzuje súvislosti príjmovej polarizácie na Slovensku, je prispieť k rozšíreniu poznania v dotknutej oblasti. V troch kapitolách ponúkame výsledky analýzy vzťahu minimálnej, priemernej mzdy a nezamestnanosti, zobrazenie priestorového profilu vývoja mzdovej a príjmovej polarizácie a sprevádzame komplikovanými súvislosťami polarizácie a systémových implikácií štvrtej priemyselnej revolúcie v slovenských podmienkach. Postupné odkrývanie relevantných súvislostí príjmovej polarizácie začalo v prvej publikácii formulovaním metodológie, analýzami mzdových a príjmových nerovností vo väzbe na starnutie populácie, charakterizovaním stavu chudobných pracujúcich a chudobných dôchodcov, identifikovaním rizík rastu príjmových nerovností, vyplývajúcich z nastavenia penzijného systému a poukázaním na vplyv vonkajších faktorov, ktoré polarizáciu v slovenskej spoločnosti ovplyvňujú. V druhej publikácii bola pozornosť orientovaná na zistenie rozdielov vo vzťahu medzi mzdovým vývojom a nezamestnanosťou z medzinárodného pohľadu, na proces starnutia v odvetvovej zamestnanosti SR, na problémy a možnosti riešenia financovania penzijného systému s ohľadom na príjmové nerovnosti, na nerovnosti v spotrebe domácností, ktoré sú jedným z indikátorov polarizácie príjmov a na externé súvislosti formovania trhu práce na Slovensku.

Na základe získaných poznatkov z predchádzajúceho skúmania sa v aktuálnej monografii snažíme o ráznejšie formulácie výsledkov analýz a prispieť k témam, ktoré sú často odbornou i laickou verejnosťou diskutované. Ponúkame pragmatický a kritický pohľad na dôležitosť skúmania príjmovej polarizácie na Slovensku a považujeme za zodpovedné v skúmaní pokračovať.

V prvej kapitole venujeme pozornosť „živej" otázke výšky minimálnej mzdy. Charakterizujeme ju nielen v rovine medzinárodného porovnania, ale ju tiež identifikujeme vo vzťahu k priemernej mzde, k mediánu miezd a k vývoju nezamestnanosti, tak na národnej, ako aj regionálnej i odvetvovej úrovni. Robustné, technicky spracované údaje zo Sociálnej poisťovne SR za roky 2005 až 2017 nám umožnili v skúmaní sa dostať až na úroveň okresov, čím sa získané výsledky maximálne približujú k skutočnosti.

Uvedené objemné údaje sa využívajú i pri interpretácii výsledkov skúmania mzdovej a príjmovej stratifikácie a polarizácie, ktorá je obsahom druhej kapitoly. Po prvýkrát sú za Slovensko vypočítané Fosterove-Wolfsonove indexy pre polarizáciu miezd a polarizáciu príjmov a priestorovo zobrazené za okresy pomocou signifikantných Moranových koefcientov. Najskôr sa však skúma stratifikácia miezd a príjmov na národnej úrovni a úrovni krajov, následne sa zisťuje vývoj a stav zamestnaných poberajúcich mzdu pod a mierne nad minimálnou mzdou v krajoch SR a predstavujeme tiež alokáciu chudobných pracujúcich a chudobných dôchodcov v okresoch SR. Pri skúmaní mzdovej a príjmovej polarizácie neopomíname globálne riziká a nastúpené trendy, najmä ekonomického, sociálneho, technologického a environmentálneho charakteru. Zamýšľame sa nad tým, či je slovenská spoločnosť, v minulosti s unifikovanými príjmami, v súčasnosti polarizovaná primerane, zobrazujeme a interpretujeme výsledky výskumu na národnej úrovni, úrovni krajov a okresov SR.

Významným príspevkom k vytvoreniu obrazu polarizácie miezd a príjmov na Slovensku je v tretej kapitole analyzovanie vzťahu polarizácie a systémových implikácií štvrtej priemyselnej revolúcie. Ide nielen o historický exkurz v rovine zmien hospodárskej štruktúry po roku 1989 s dôrazom na otázky konverzie a hľadania nových pilierov ekonomiky. Uvedené je pojednanie o automotive ako o „dirigentovi" ekonomiky vo väzbe na otázky nízkej ceny práce, o spolupráci slovenských subkontraktorov a zahraničných investorov a o význame duálneho vzdelávania. Dôraz sa tiež kladie na objasnenie podstaty chýb vzdelávacej sústavy vo väzbe na využívanie nových technológií, vzťahu informačných tokov, komunikáciu medzi podnikmi a zákazníkmi a na prezentáciu predpokladanej transformácie subkontraktingu. Za dôležité považujeme upozorniť na možné cesty vytvárania a rozširovania podnikateľského priestoru vo väzbe na technológie smart a na obmedzenia zvládnuť nasadenie nových technológií Industry 4.0 a technológií smart v podmienkach Slovenska.