Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Predstavy o tom, ktoré paradigmy možno považovať za určujúce pre budúci vývoj spoločnosti, závisia od úrovne a odbornosti vnímania súvislostí javov minulých a súčasných a schopnosti posudzovať ich v komplexnosti. Zároveň pri vnímaní týchto javov zohráva nemalú úlohu aj pohľad regionálny, teda či určité súvislosti sú viac alebo menej rozhodujúce pre krajinu, jej jednotlivé regióny, skupinu krajín alebo svet, planétu.

Vývoj spoločnosti je tak odrazom procesov, ktoré bolo možné predvídať, a teda reagovať na rôznych úrovniach zodpovedne alebo bezohľadne, ako aj procesov, ktoré predstavovali neznáme neznámo, ktoré spoločnosť neočakávala, na ktoré nebola pripravená, a teda reagenciu a zodpovednosť možno hodnotiť až ex post.

V súčasnosti sa stále častejšie diskutuje o samotnom charaktere kapitalizmu. Paleta názorov je široká, od obhajoby terajšieho stavu až po konštatovanie, že kapitalizmus sa už vyčerpal. Zároveň sa zviditeľňuje stále väčšie množstvo prierezových a multidimenzionál-nych problémov, u ktorých dochádza ku koncentrácii v čase. Významne rastie úloha analýzy historického zázemia jednotlivých krajín, dôležitosť skúmania problémov spojených s gene-račnými vlnami i dopadu nových technologických zmien na celú spoločnosť.

Tak ako v minulosti, tak aj v súčasnosti, obraz spoločnosti a jej možný vývoj v budúc-nosti vnímajú jednotlivé generácie populácie rozdielne. Mladí ľudia, ktorých často nazývajú „miléniári", resp. generácia Y, sa prezentujú ako generácia vychovaná k tomu, že zvládne všetko a môže robiť čokoľvek. Z tohto pohľadu generácia X, ktorá sa narodila a dospievala po 2. svetovej vojne a v rokoch stabilizovania spoločenských procesov, sa prezentuje konzervatív-nejšími náhľadmi na problémy súčasnosti a najmä opatrnosťou a relatívnou zodpovednosťou voči budúcnosti. Úvaha je založená na tom, že mladá generácia „miléniárov", vyrastajúca bez výraznejších materiálnych problémov, ktorá si však prácu začala hľadať v priebehu súčasnej krízy, má v krátkom časovom úseku vo svojom CV desiatky zamestnaní. Často opúšťa prácu skôr, ako sa stihne niečo naučiť len preto, že sa jej niečo nepáči, resp. tí, ktorí majú výborné vzdelanie, považujú momentálnu prácu pod ich úroveň. Aj svojimi názormi na partnerský život sa často dostávajú do stretu s generáciou X, ktorá je zástancom tradičných rodín. Zvý-raznenie väčšej časti rozdielov medzi generáciou Y a X začalo práve oslabovaním ekonomiky pri nástupe krízy. Je možné očakávať pri pretrvávaní a prehlbovaní krízy, kedy je reálne zo-silňovanie týchto diferencií, tradičné či iné prejavy solidárnosti vo vzájomných vzťahoch dotknutých generácií? A ako sa bude meniť spotreba spoločnosti v dôsledku diametrálne od-lišných preferencií jednotlivých generácií a v dôsledku očakávaného demografického vývoja smerom k starnutiu populácie sveta?

Úvahy o vývoji medzigeneračných vzťahov nielen v smere otázky solidárnosti, etiky, postavenia žien v spoločnosti, materiálnej spotreby či prosperity v budúcnosti sú významne ovplyvňované rozdielmi v kultúrnych modeloch, ktorých fundamentálnou súčasťou je nábo-ženstvo. Nejde pritom len o samotný vývoj vzťahov medzi moslimským, kresťanským, hinduistickým, budhistickým a židovským náboženstvom v uvedených oblastiach, ale z regionál-neho pohľadu tiež o aspekty rozdielností náhľadov na mnohé oblasti života medzi katoliciz-mom, protestantizmom a pravoslávím. Je možné v budúcnosti očakávať, že jednotlivé nábo-ženstvá, ktoré sa „vtlačili" do rozdielnych spôsobov kultúry života spoločnosti, budú mať výrazný vplyv aj na ekonomické efekty?

Sekvenovanie a uzatváranie sa do seba v prípade veľkého počtu vedných disciplín ve-die k neschopnosti definovať komplexný obraz spoločnosti a jej vývoja. Súčasne, v dôsledku globalizácie, celý rad problémov už nie je možné riešiť len na národnej úrovni.

Vývoj postupne dozrieva k potrebe nového systémového videnia, definovania a samo-zrejme i hľadania riešení. Nárast významu faktora času (bod zlomu), ale aj interdisciplinarity, vedie k nutnosti hľadania nového videnia sveta i ekonomiky.

Cieľom monografie nie je podchytenie a uvedenie jednotlivých problémových okru-hov, ktoré obsahujú východiská, determinujúce budúce zmeny spoločnosti v 21. storočí, ale poskytnutie novej kvality komplexného pohľadu v časovej a vecnej podobe. Preto je pozor-nosť orientovaná na spájanie príspevkov zo zdanlivo odlišných oblastí tak, aby sa dosiahla interdisciplinárna komplexnosť a hierarchické usporiadanie problémov, ktoré hrozia dnešnej spoločnosti. Logickým záverom tohto videnia je mozaika globálnych súvislostí, ktoré sa transformujú do algoritmu globálneho systému. Ide o prvú iteráciu nového myslenia, smerujúcu k čitateľovi ako prosba o pochopenie načrtnutých súvislostí našej spoločnej budúcnosti.

„Budúcnosť už nie je taká, ako bývala... Našu zvýšenú schopnosť modelovať (a pred-povedať) ďalší vývoj sveta okolo nás môže výrazne prevážiť jeho rastúca komplexnosť - čo implikuje aj väčšiu úlohu nepredvídateľných udalostí" (Nassim Nicholas Taleb: Černá labuť, 2011, s. 152).

doc. Ing. Iveta Pauhofová, CSc.
vedúca autorského kolektívu

Ponúkame Vám online verziu publikácie v plnom znení. Dostupná je aj tlačená verzia tejto publikácie (ISBN 978-80-7144-195-3, 314 strán).