Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Počas posledných dvoch dekád sme sa stali svedkami stále sa zrýchľujúcich a previazanejších socioekonomických procesov, ktoré sú súčasťou trendu globalizácie. Na Slovensku tento jav prebiehal spolu s transformačnými procesmi, ktoré boli určitým multiplikátorom prebiehajúcich zmien. Posilňovanie medzinárodných väzieb vo všetkých oblastiach vedie k väčšej unifikácii ekonomických procesov na národnej a nadnárodnej úrovni, ale aj nárastu neurčitosti a globálnej citlivosti ekonomík na nemarginálne zmeny v zdanlivo geograficky vzdialených oblastiach. Napriek tomu má každý región, bez ohľadu na svoju veľkosť, svoje špecifiká (geografické podmienky, štruktúru a špecializáciu hospodárstva, štruktúru obyvateľstva a pod.), ktoré ovplyvňujú jeho ďalší vývoj pri daných podmienkach.

Vplyvy globalizačných procesov sa samozrejme presadzujú aj na tvorbe národných a nadnárodných (napr. EÚ) hospodárskych politík, ktoré majú napomôcť dosiahnutiu stanovených cieľov. Jedným zo základných cieľov politík štátov a nadnárodných zoskupení je zvyčajne znižovať regionálne disparity. V rámci EÚ je tento cieľ definovaný už v Maastrichtskej zmluve, a to postupne vyrovnávať ekonomickú nerovnováhu medzi členskými štátmi a ich regiónmi (European Commission, 29 July 1992). Prvý priamy nástroj na dosiahnutie tohto cieľa v podobe ERDF (Európskeho fondu regionálneho rozvojova) bol vytvorený už v roku 1975 v rámci rozšírenia EÚ a prvýkrát rieši cielenú finančnú redistribúciu na rozvoj zaostalejších regiónov. Na Slovensku sa v rámci hospodárskej politiky dostáva do popredia potreba zmierňovania regionálnych disparít, čo je i jeden z hlavných cieľov vlády Slovenskej republiky definovaný v programovom vyhlásení (Vláda SR, máj 2012) a ďalších strategicko-plánovacích dokumentoch.

Kohézna politika sa snaží potlačiť špecifické rozdiely medzi jednotlivými územnými celkami (regiónmi) (Lipková a Lipková, 2006). V oblasti hospodárskej (regionálnej, kohéznej) politiky môže zameranie na menšie územné celky (regióny) zvýšiť účinnosť a efektivitu vytvorených opatrení. Konkrétnejšie zamerané opatrenia rešpektujúce špecifické podmienky jednotlivých regiónov následne vedú k rýchlejšiemu dosiahnutiu želaného stavu. Z tohto dôvodu sú potrebné analytické nástroje na podporu rozhodovania a analýzu dopadu určitých opatrení na regióny.

Ďalšou kľúčovou otázkou pri stanovení cieľov kohéznej politiky je posúdenie výhodnosti, resp. nevýhodnosti zachovania určitých regionálnych rozdielov. Miera optimálnych regionálnych disparít by mala byť stanovená v súlade s celkovým verejným cieľom maximalizácie spoločenského blahobytu, resp. iného základného cieľa hospodárskej politiky (Bradley, 1992). Otázka možnosti reálneho dosiahnutia definovaných cieľov pri efektívnom využití dostupných nástrojov by vzhľadom na svoj charakter mala byť zodpovedaná aj pomocou kvantitatívnych analýz. Problematickým faktorom je, že väčšina súčasných regionálnych analýz na Slovensku je kvalitatívneho charakteru a neopiera sa o relevantné dáta a numerické analýzy, čím stráca časť vypovedacej hodnoty, resp. tieto tvrdenia nemajú dodatočný (a často silný) argument ich očakávaného makroekonomického dopadu. Z tohto dôvodu je žiaduca a nevyhnutná kvantitatívna analýza regiónov nielen v európskom meradle, ale aj v rámci Slovenska v zmysle vytvorenia formalizovaného ekonometricko-matematického modelu. Iba tak bude možné relevantne uplatňovať regionálnu hospodársku politiku a efektívnejšie využívať nástroje fiškálnej politiky.

Vo svetovom kontexte je využívanie regionálnych analýz a modelov používané pri analýze širokej škály praktických ekonomických problémov a rozhodovania, či už z mikroekonomického, alebo makroekonomického hľadiska. Na druhej strane, reálne makroekonomické regionálne modelovanie v zmysle formalizovaných modelov je na Slovensku ešte len v začiatkoch. Základné metodologické problémy sú vo svetovej vede všeobecne zodpovedané, no praktická aplikácia stále naráža na množstvo limitácií. Modely aplikované v zahraničí je ešte potrebné teoreticky modifikovať na podmienky a potreby ekonomík v transformačnom a post-transformačnom období s výraznými regionálnymi disparitami (medzi ktoré rátame aj SR). Ďalším významným problémom na Slovensku je otázka dostupnosti relevantných a konzistentných štatistických dát za dlhšie obdobie. S uvedením databázy regionálnej štatistiky (databáza ŠÚSR RegDat bola spustená v roku 2007) sa značne zjednodušuje práca so štatistickými údajmi o regiónoch Slovenska, naďalej však zostáva problémová otázka dĺžky časových radov, konzistentnosti a detailnosti členenia, pričom tieto faktory naďalej výrazne obmedzujú aplikovateľnosť niektorých prístupov v regionálnom modelovaní na Slovensku.

Táto publikácia je založená na dizertačnej práci autora s názvom Tvorba regionálnych ekonomických modelov a možnosti ich aplikácie v podmienkach SR.