Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Publikácia Kontradikcie vo vývoji zamestnanosti v SR na pozadí demografických a štruktúrnych zmien predstavuje prvý ucelený výstup zhrňujúci priebežné výsledky z úvodných dvoch výskumných etáp projektu VEGA č. 2/0182/17 „Kontradikcie vo vývoji zamestnanosti na pozadí očakávaných demografických a štruktúrnych zmien v SR“. Cieľom uvedeného projektu je nielen hodnotiť, ale i predvídať modifikácie kvalitatívnej a kvantitatívnej stránky zamestnanosti determinované predovšetkým očakávanou zmenou demografickej štruktúry slovenskej populácie a zmenami v charaktere ekonomických činností. V tomto rámci má projekt ambíciu ponúknuť návrhy na adaptáciu inštitucionálnych podmienok tak, aby reflektovali i budúce trendy, ktoré zmenia pohľad na tradičné problémy slovenského trhu práce.

Prvý tematický blok sleduje vývoj zamestnanosti na makroúrovni – kým v minulosti sme hovorili o fáze „pracovne nenáročného rastu“, keď počas úspešných „predkrízových“ rokov ani solídne tempá hospodárskeho rastu nezabezpečili uspokojivý dodatočný rast zamestnanosti, dnes sme svedkami takej dynamiky rastu zamestnanosti, ktorá sa nebývalým spôsobom priblížila tempám rastu produkcie. Nová situácia mení pohľad na vzácnosť pracovnej sily, prináša implikácie (o. i.) pre vývoj kompenzácií zamestnancov, či vyúsťuje v dovtedy nepredstaviteľné zrýchlenie pracovnej imigrácie.

Prvá kapitola prezentuje detailnejší chronologický pohľad na vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti v SR so zameraním sa na obdobie zotavovania sa trhu práce po recesii v roku 2009, zastavuje sa pri niektorých kľúčových momentoch tohto „prerodu“ od vysokých mier nezamestnanosti po nedostatok pracovnej sily.

Zaujímavé parciálne vysvetlenie ponúka hneď druhá kapitola, keď upozorňuje na to, že v období prekonávania recesie existovala v slovenskej ekonomike preukázateľná symbióza medzi zvyšovaním kapitálového vybavenia a rastom zamestnanosti, keď kapitálové vybavenie nepôsobilo ako substitút práce, ale, naopak, činnosti s vyšším kapitálovým vybavením pracovnú silu skôr priťahovali. Sofistikovanosť výroby a vybavenosť ľudskej práce intelektuálnymi aktívami však ostávajú „slabým miestom“ vývoja produkcie, kapitola poukazuje aj na ďalšie odchýlky vo vývoji kapitálovej vybavenosti, resp. jej vzťahu k zamestnanosti v slovenských podmienkach. 10

Prvý tematický blok uzatvára tretia kapitola, ktorá sleduje vzťah kompenzácií zamestnancov a produktivity práce a vzťah zamestnanosti a nákladov práce, ktoré v medzinárodnom prostredí predstavujú významný prvok (cenovej) konkurencieschopnosti. Dôležitou časťou je odvetvový pohľad, kde je vývoj odvetvovej produktivity porovnávaný so zmenou zamestnanosti v danom odvetví; výsledky odkrývajú, že rast zamestnanosti sa v posledných rokoch koncentroval v odvetviach s relatívne nižšou produktivitou.

Druhý tematický blok reaguje priamo na implikácie prebiehajúceho procesu starnutia slovenskej populácie pre trh práce. Následky úbytku pracovnej sily (ten je v niektorých vekových kohortách produktívnej populácie jasne badateľný už dnes) ekonomika čiastočne absorbuje prirodzene, pre efektívnejšiu adaptáciu však bude vhodné pristúpiť k aktívnejšiemu cieleniu politík.

Úvodom bloku štvrtá kapitola približuje práve budúci vývoj dopytovej a ponukovej strany trhu práce s využitím vlastnej prognózy. Výsledky projekcie zrejmým spôsobom poukazujú na očakávaný dlhodobý previs dopytu (expanzného a nahradzovacieho) nad prítokom absolventov na trh práce z dôvodu negatívneho demografického vývoja. Výsledky obsahujú analýzu potreby nahrádzania pracovníkov podľa odvetví, odhad dopytu a ponuky podľa odborov vzdelania vyúsťujú v pravdepodobnú potrebu (ďalšieho) prílevu pracovníkov zo zahraničia.

Samozrejme, efektívnejším prístupom než kompenzovať následky demografickej zmeny je negatívnemu populačnému vývoju predísť. To je možné len zmenou rodinného správania, piata kapitola preto prináša komplexný a najmä kritický pohľad na rodinnú politiku vrátane námetov na jej modifikáciu s cieľom zvýšenia pôrodnosti. V kapitole sú obsažnejším spôsobom identifikované výzvy pre reformu rodinnej politiky s ohľadom na slovenské osobitosti (práve tie robia prezentovanú stať unikátnou), medzinárodné porovnanie slúži ako zdroj dodatočných námetov.

Napokon posledná šiesta kapitola prezentuje širší kontext nielen pracovnej migrácie, ale migrácie vôbec, ako javu kvantitatívne aj kvalitatívne mimoriadne citlivého. Rozbor komplexnosti dôsledkov migrácie dopĺňa jej predstavenie z pohľadu politickej ekonómie, ilustrujú sa teda jej endogénne a exogénne motívy aj nespontánneho charakteru.