Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy
Kontradikcie vo vývoji zamestnanosti v SR na pozadí demografických a štruktúrnych zmien II.
Ing. Ivan Lichner, PhD., Ing. Veronika Hvozdíková, PhD.
Kolektív
Ing. Adrián Ondrovič, PhD., doc. Ing. Karol Morvay, PhD., Mgr. Tomáš Miklošovič, PhD., Ing. Ivan Lichner, PhD., Ing. Ján Košta, CSc., Ing. Veronika Hvozdíková, PhD., Ing. Martin Hudcovský, PhD.
- Rok vydania: 2020
- Počet strán: 139
- ISBN 978-80-7144-316-2
Súbor na stiahnutie (4,67 MB)
Publikácia predstavuje záverečný výstup sumarizujúci výsledky projektu VEGA č. 2/0182/17 „Kontradikcie vo vývoji zamestnanosti na pozadí očakávaných demografických a štruktúrnych zmien v SR“. Hlavným cieľom projektu bolo „predvídať a zhodnotiť modifikácie kvalitatívnej a kvantitatívnej stránky zamestnanosti v SR determinované zmenou demografickej štruktúry populácie ako i zmenami v charaktere ekonomických činností“. V snahe o naplnenie hlavného cieľa aktivity projektu smerovali k vypracovaniu odporúčaní pre zlepšenie nastavenia politík ovplyvňujúcich trh práce s dôrazom na inovatívne riešenia. Publikácia je rozčlenená do štyroch kapitol pokrývajúcich viaceré aspekty trhu práce (zamestnanosti, odmeňovania, ponuky pracovnej sily, daňovo-odvodového zaťaženia).
V prvej kapitole autori prinášajú charakteristiku, ale aj interpretáciu zmien v úlohe zamestnanosti a produktivity práce v ekonomickom raste. Vzťahy medzi výkonnosťou ekonomiky a zmenou zamestnanosti a produktivity práce nadobudli totiž po roku 2013 v SR výrazne odlišnú podobu: etapu expanzie ekonomiky cez rast produktivity a masívny vstup dodatočného kapitálu (keď zamestnanosť reagovala s oneskorením a len na mimoriadne silný vzostup výkonu hospodárstva) vystriedala fáza výrazného rastu zamestnanosti aj pri slabšom raste výkonu ekonomiky, nápadne začal stúpať podiel miezd na vytvorenej pridanej hodnote. Autori sa detailne venujú naznačeným zmenám vo vzťahu zamestnanosti a produktivity, ich vplyvu na štruktúru príjmov a faktorom stojacim v pozadí týchto zmien.
Zaujímavé rozšírenie pohľadu na spomínanú druhú fázu intenzívneho rastu zamestnanosti poskytuje ďalšia kapitola, ktorá prezentuje širší kontext prílevu zahraničnej pracovnej sily na slovenský trh práce. Popri nevyhnutnej analýze historického vývoja migračných tokov na Slovensku obohacuje táto kapitola pohľad na problematiku pracovnej migrácie o širšie zahranično-politické aj vnútorné aspekty vplývajúce na tvorbu migračnej politiky (vrátane postojov parlamentných politických strán s reálnym dosahom na tvorbu politík v danej oblasti). Tému migrácie bolo pritom v prípade SR potrebné zasadiť do kontextu vývoja na trhu práce v posledných rokoch, keď historicky najpriaznivejší vývoj zamestnanosti za súčasného napredovania známych demografických trendov viedol k pociťovaniu nedostatku pracovnej sily a rastu miezd, keďže zamestnanie sa a podnikanie sa stali hlavnými motívmi imigrácie do SR. Autori sa zastavili aj pri otvorených otázkach dotýkajúcich sa problematiky saturovania neuspokojeného dopytu po práci zahraničnými pracovníkmi, akými sú riziko ohrozenia pracovných miest automatizáciou, riziko nárastu nelegálneho zamestnávania, či nedostatky inštitucionálneho a legislatívneho nastavenia migračnej a integračnej politiky SR, ktoré prirodzene vyústili do návrhov opatrení a odporúčaní.
V centre záujmu tretej kapitoly stojí zdaňovanie nákladov práce a zdaňovanie časti osobných príjmov vo forme dane z príjmu a príspevkov na sociálne poistenie. Príjmy z nich tvoria podstatnú časť zdrojov financovania sociálnej ochrany. Protirečivý charakter zdaňovania nákladov práce je podrobený detailnému medzinárodnému porovnaniu, k úplnosti pohľadu však bolo potrebné medzinárodné porovnanie aplikovať tak na financovanie sociálnej ochrany, ako aj na jeho štruktúru. Výsledky tejto kapitoly poskytujú čiastočné vysvetlenie problému financovania zdravotníctva či starobných dôchodkov, ale aj ďalších oblastí sociálnej sféry.
Štvrtá kapitola sa venuje vlastnej analýze nesúladu medzi ponukou domácej pracovnej sily a dopytom po práci spolu s odhadom ďalšieho vývoja na slovenskom trhu práce. Výsledky tejto časti naznačujú, že dopady pandémie COVID-19 v porovnaní s vývojom bez vplyvu pandémie sa v strednodobom horizonte pozitívne prejavia na miere nesúladu, a to vo väčšej miere v prípade nesúladu dopytu a ponuky v prípade vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Záverom sú naznačené možné opatrenia zosúladenia dopytu a ponuky na trhu práce, ktoré sa zameriavajú tak na krátkodobé, strednodobé ako aj dlhodobé riešenia.