Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Digitálna transformácia neprebehne vo všetkých krajinách rovnako a v niektorých prípadoch, kedy bude absentovať vhodná stratégia a pripravenosť, môže so sebou priniesť väčšie či menšie negatívne dôsledky. Zatiaľ čo firmy, alebo aj spoločnosť ako celok, môžu z digitalizácie profitovať, na strane jednotlivcov môže dôjsť vplyvom štrukturálnych zmien k potrebe ďalších investícií do rekvalifikácie, alebo vzdelávania, prípadne to môže vyvolať potrebu sťahovania, resp. migrácie za prácou. To bude nevyhnutne vytvárať tlak na získanie nových zručností pre digitálny vek, ktoré budú zamestnanci potrebovať pri používaní nového hardvéru a softvéru, ale zároveň bude rásť potreba zručností, ktoré strojom chýbajú, ako je napríklad sociálna inteligencia a empatia.

Vzájomná závislosť a prepojenie ekonomických subjektov a celkov sú čoraz výraznejšie, čím vznikajú nové výzvy pre jednotlivcov aj štáty. Sme súčasťou prebiehajúcich zmien celoplanetárneho významu, ktorých spoločným menovateľom je digitálna transformácia posúvajúca ekonomiku a spoločnosť na novú štrukturálnu úroveň, otvorenejšiu pre ľudskú tvorivosť. Zároveň dochádza k zmenám vonkajšieho prostredia a prehodnocovaniu existujúcich medzinárodných obchodných a investičných dohôd. Tieto zmeny zásadným spôsobom ovplyvnia nároky na inštitucionálnu konkurencieschopnosť, pretože kombináciou paralelných procesov v oblasti integrácie, resp. dezintegrácie a dlhodobých „mega“ trendov (napr. starnutie obyvateľstva, digitalizácia) vzniká nová komplexná štruktúra meniacich sa podmienok tak na strane dopytu, ako aj ponuky.

Zmeny vo vonkajšom prostredí, chápané ako externé zmeny hospodárskych, legislatívnych a geopolitických podmienok, ktoré vytvárajú nové inštitucionálne rámce fungovania domácich a zahraničných ekonomických subjektov, so sebou prinášajú množstvo výziev pre hospodársku politiku štátu. Tieto zmeny okrem iného súvisia s mobilitou výrobných faktorov, multifaktorovou produktivitou, odstraňovaním prekážok na strane ponuky (dereguláciou) a podporou inovácií. Digitálna transformácia sa tak v týchto súvislostiach stala jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich ekonomickú prosperitu a realizovanú hospodársku politiku, pričom podmieňuje veľkú časť z jej legislatívneho, či strategického rámca.

Klasickú analýzu efektívneho dopytu a ponuky rozširujeme o ďalšie makroekonomické súvislosti, ako je príjmová polarizácia, starnutie obyvateľstva, alebo technologické zmeny, ktoré budú ekonomickú rovnováhu ovplyvňovať dlhodobo. Tieto procesy budú spolupôsobiť s geopolitickými faktormi a zvyšovať tlak na inštitucionálnu konkurencieschopnosť, ktorej multifaktorový charakter možno z nášho pohľadu doplniť o kategórie ako sú endogénny vývoj a vnútorné zdroje rastu, etika a vzájomná dôvera, efektivita štátnej správy, či informačná infraštruktúra.

Skúsenosti z Veľkej recesie a svetovej finančnej krízy nám ukazujú, že na základe trhových princípov nemôžeme garantovať požadovaný socioekonomický a technologický rozvoj tak, aby bol v prospech udržateľného rastu a prosperity celej spoločnosti. Sme toho názoru, že štát môže do istej miery meniť dopady zmien v externom prostredí a svojím konaním vytvárať vhodnejšie východiská pre pôsobenie ekonomických subjektov. To je v súlade s postulátmi teórie politickej ekonómie, ktorá má blízko k právnym vedám a vhodne tak napĺňa interdisciplinárny charakter našej monografie. Interdisciplinárny prístup nám dovolí lepšie spoznať príčinné súvislosti medzi faktormi inštitucionálnej konkurencieschopnosti a otázkami obchodného a finančného práva, napríklad v oblasti ochrany zahraničných investícií, či digitalizácie služieb. Vzťahy medzi kolektívnou tvorbou pravidiel (politickými záujmami) a ekonomickým rozvojom spoločnosti ako celku vnímame v súlade s predpokladom, že vytvorenie nového inštitucionálneho rámca nie je výsledkom pôsobenia autonómnych trhových síl, ale sústavy socioekonomických štruktúr a inštitúcií.

Interdisciplinárne poňatie problematiky je založené na ekonomickej a právnej analýze exogénne daných formálnych vzťahov a ich väzieb, ktoré pri vhodnom nastavení pravidiel a parametrov vytvárajú inštitucionálnu konkurencieschopnosť ekonomiky. Kombinovaním ekonomickej analýzy relevantných parametrov a ich vzájomných vzťahov vytvárame racionálne predpoklady pre lepšiu schopnosť právneho rámca reagovať na prebiehajúce zmeny vonkajšieho prostredia. Kauzálne vzťahy medzi parametrami inštitucionálnej konkurencieschopnosti skúmame prostredníctvom interdependenčnej analýzy a právnej komparatistiky a tento postup dopĺňame o empirické poznatky z procesu globalizácie. Výsledný text má ambíciu nastaviť zrkadlo pripravenosti Slovenska na digitálnu transformáciu v prostredí meniaceho sa vonkajšieho prostredia.