Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

O význame energetických zdrojov v každej ekonomike nie je žiadna polemika ani pochybnosť. S rozvojom spoločnosti a rastom populácie rastie dopyt po týchto zdrojoch, čím rastie ich význam v ekonomike. Avšak rast spotreby energie, ako sa ukazuje podľa dostupných dát, nie je priamo úmerný s rastom populácie. Kým v roku 1965 bola spotreba energie na jedného obyvateľa v priemere cca 1 tona ropného ekvivalentu, v roku 2012 to bolo 1,8 tony. V rozvinutých krajinách sa v prepočte na obyvateľa spotrebuje vyše štvornásobku viac ako v rozvojových krajinách.

Avšak najväčší podiel na celkovom globálnom raste dopytu po energetických zdrojoch majú rozvíjajúce sa ekonomiky na čele s Čínou a Indiou. V každom prípade posledné dve dekády boli charakterizované honbou po energetických zdrojoch, najmä najväčšími svetovými ekonomickými hráčmi. Na zabezpečenie energetických zdrojov použili všetky legálne a ilegálne prostriedky, vrátane vojenských techník a politicko-ekonomických tlakov na krajiny disponujúce energetickými zdrojmi. Rast dopytu vyvolaný vysokým ekonomickým rastom v rozvíjajúcich sa ekonomikách nebol jediným faktorom rastu cien ropy a zemného plynu, ktoré dosiahli začiatkom druhej polovice roku 2008 historické maximá. Prispeli k tomu aj iné faktory, ako napríklad politické napätie medzi Západom a Iránom, hurikán Katrina, špekulácie na trhu atď. Medzinárodná finančná a hospodárska kríza, ktorej výsledkom bol logicky pokles dopytu po energetických komoditách, viedla k poklesu cien týchto komodít len krátkodobo, zhruba šesť mesiacov. Opätovný rast cien ropy a zemného plynu silne motivoval ropné a plynárenské transnacionálne spoločnosti intenzívne investovať do nových technológií a nových nákladných nálezísk konvenčných, ako aj nekonvenčných zdrojov ropy a zemného plynu. Výsledok týchto investícií sa prejavil v produkčnom boome nekonvenčných zdrojov zemného plynu, najmä bridlicového plynu a metánu z nízkopriepustného piesku v USA. Bez ohľadu na to, či je produkcia nekonvenčných zdrojov energie v súčasnosti rentabilná a ekologicky prijateľná, alebo nie je, táto produkcia zmenila mapy a štruktúry energetického trhu nielen so zemným plynom. Niektorí odborníci z medzinárodných energetických agentúr nazvali tento produkčný boom ako „bridlicovú revolúciu“ alebo „vstup do zlatej éry zemného plynu“.

No kvôli hrozbám znečistenia životného prostredia, najmä vodných zdrojov a iným dôsledkom na obývané územia sú exploračné a produkčné aktivity nekonvenčných zdrojov energie odložené alebo zakázané v mnohých krajinách Európy. Napriek tomu v dôsledku globálnych geopolitických zmien a stále vysokých cien ropy a zemného plynu, ktoré ťažia obchodné bilancie týchto krajín, je všeobecne veľký tlak na tvorcov politiky smerujúci k povoleniu explorácie a ťažby týchto energetických zdrojov.

Vysoká závislosť EÚ od dovozu energetických komodít z nestabilných regiónov ohrozuje energetickú bezpečnosť zoskupenia krajín. Preto je mimoriadne dôležité venovať tejto otázke veľkú pozornosť nielen výskumnými inštitúciami ako takými, ale predovšetkým decíznou sférou v úzkej spolupráci s výskumnými inštitúciami v snahe nájsť východiská pre optimálne riešenie energetickej bezpečnosti.