Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Pracovné listy EÚ SAV

Kvalita vstupných mikroúdajov predstavuje jeden z rozhodujúcich faktorov ovplyvňujúcich spoľahlivosť populačných mikrosimulačných modelov. Napriek rozsiahlemu rozvoju mikrosimulačného modelovania sa odborná literatúra sústreďuje predovšetkým na vývoj simulačných algoritmov, zatiaľ čo otázka vhodnosti rôznych zdrojov vstupných mikroúdajov zostáva relatívne málo preskúmaná. Cieľom štúdie je analyzovať význam vstupných mikroúdajov v populačnom mikrosimulačnom modelovaní a experimentálne posúdiť vplyv troch oficiálnych štatistických zdrojov – Labour Force Survey (LFS), European Union Statistics on Income and Living Conditions (EU-SILC) a populačného CENZUSu na výsledky identického populačného mikrosimulačného modelu. Výskum je založený na kontrolovanom experimentálnom dizajne, v ktorom zostávajú všetky komponenty modelu vrátane simulačných algoritmov, parametrov, demografických procesov, časového horizontu a validačných postupov nezmenené. Jedinou experimentálne menenou premennou je zdroj vstupných mikroúdajov, prípadne parametrov vychádzajúcich z týchto údajov. Takto navrhnutý prístup umožňuje izolovať vplyv vstupného dátového základu od ostatných faktorov ovplyvňujúcich výsledky mikrosimulácie. Výsledky ukazujú, že voľba vstupných mikroúdajov má iba obmedzený vplyv na agregované populačné ukazovatele, ako sú celkový počet obyvateľov alebo počet narodených detí, pričom všetky analyzované databázy vedú k veľmi podobným dlhodobým trendom populačného vývoja. Naopak, pri projekciách ekonomicky aktívneho obyvateľstva, jeho vekovej a vzdelanostnej štruktúry sa rozdiely medzi jednotlivými vstupnými databázami postupne kumulujú a vedú k odlišným výsledkom. Experiment potvrdil, že citlivosť populačného mikrosimulačného modelu na voľbu vstupných mikroúdajov závisí od typu analyzovaného výstupného ukazovateľa. Hlavným prínosom štúdie je návrh experimentálneho metodologického rámca umožňujúceho systematicky hodnotiť vplyv rôznych zdrojov mikroúdajov pri zachovaní identickej štruktúry mikrosimulačného modelu. Výsledky zdôrazňujú potrebu venovať zvýšenú pozornosť výberu a validácii vstupných mikroúdajov, najmä pri modelovaní štruktúrnych charakteristík populácie, a poskytujú metodické odporúčania pre tvorbu populačných mikrosimulačných modelov využívajúcich oficiálne štatistické údaje.