Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Knihy Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky – Možné trajektórie multipolárneho sveta a Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky – Centrá hospodárskej moci v multipolárnom svete prinášajú komplexný pohľad na vývoj v hlavných regiónoch sveta vo svetle aktuálnych globálnych trendov. Za posledné desaťročia sa zmenil prístup k polarizácii globálnej spoločnosti, pričom sa zviditeľnilo prehlbovanie polarizácie v oblasti dostupnosti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a nových technológií. Pri hodnotení perspektív EÚ je možné konštatovať, že pokiaľ nedôjde k obnove získavania lacných surovinových a energetických zdrojov, európsky priemysel nebude medzinárodne konkurencieschopný. Vo svetle politických priorít, akými sú Zelená dohoda, alebo vyššie výdavky na obranu je potrebné odpovedať na otázky ohľadom udržateľnosti európskeho sociálneho modelu, ktorý úzko súvisí s vývojom príjmov a výdavkov v sociálnej sfére, kde dochádza ku konfrontácii potrieb aj vo väzbe na starnutie obyvateľstva. S určitými obmedzeniami a modifikáciami ale môže byť v EÚ zachovaný tvar príjmovej polarizácie, pokiaľ sa podarí udržať relatívne silnú strednú vrstvu obyvateľstva, dobrú dôchodkovú a sociálnu politiku, či štandardy vo vzdelávaní a zdravotnej starostlivosti.

V medzinárodnom meradle je dôležité, aby si EÚ budovala technologické konkurenčné výhody, ktoré budú nositeľmi ekonomickej dominancie v medzinárodných ekonomických vzťahoch a zároveň budovala vojenskú dominanciu pri presadzovaní geopolitických cieľov. Štáty a zodpovedné autority musia vedieť reagovať na viacero javov, ktoré súvisia s medzinárodnou technologickou súťažou, predovšetkým na únik mozgov, čo sa týka aj nových členských štátov EÚ, vrátane Slovenska. Medzinárodnú súťaž o personálny pilier technologického pokroku tak zatiaľ vyhrávajú západné štáty.

Historický vývoj v medzinárodných menových, platobných a finančných vzťahov vždy úzko súvisel s postavením najsilnejších ekonomík. V súčasnosti v tejto oblasti dominujú USA a ich mena USD, hlavne z hľadiska trhovej kapitalizácie. V oblasti medzinárodného obchodu sa však postavenie USD postupne znižuje. Aj napriek tomu, že je ekonomika USA na veľmi priaznivej trajektórii vývoja, treba v tejto súvislosti poukázať na jej veľké makroekonomické nerovnováhy spojené s verejným dlhom a deficitom na bežnom účte platobnej bilancie. Zároveň treba zdôrazniť, že aj napriek tomu, že euro je druhou svetovou rezervou menou, zatiaľ nebol využitý celý potenciál v oblasti finančnej a fiškálnej únie a v oblasti prehĺbenia jednotného trhu, čo by mohlo posilniť postavenie eura ako rezervnej meny, najmä voči USD. Aj napriek úspechom čínskej ekonomiky v posledných desaťročiach, k tomu aby čínska národná mena získala štatút silnej a konkurencieschopnej rezervnej meny je potrebná liberalizácia operácií na kapitálovom účte platobnej bilancie.

Riziko obchodnej vojny medzi najväčšími ekonomikami predstavuje reálne ohrozenie globálneho obchodu a hospodárskeho rastu. Aj bez väčších tarifných a netarifných prekážok obchodu pokračoval v Európe v roku 2024 pokles objemu vývozu a dovozu. Európa bola jediným regiónom svetovej ekonomiky, ktorý zaznamenal takýto pokles. Oproti tomu USA pôsobili vo svetovej ekonomike ako významný dovozný motor, čo bolo v roku 2024 čiastočne spojené aj s očakávaniami vyšších ciel na dovoz tovarov do USA. To ukazuje na zraniteľnosť medzinárodného obchodu a jeho relatívne veľkú závislosť na dopyte v USA. V ostrom kontraste s volatilitou medzinárodného obchodu s tovarmi je konzistentný a silný rast obchodu so službami, čo naznačuje, že obchod so službami môže byť odolnejší voči určitým typom šokov, najmä tým, ktoré súvisia s narušením dodávateľských reťazcov, alebo s vyššími clami. Eskalácia geopolitického napätia, narušené dodávateľské reťazce a protekcionizmus prinášajú na globálnu obchodnú a investičnú scénu veľkú neistotu, pričom sa zdôrazňuje posun k obchodu, ktorý je poháňaný geopolitickým zosúladením a nie čisto ekonomickou efektívnosťou.