V utorok 4. septembra 2007 sa v priestoroch Pálffyho kúrie na Zámockej ulici v Bratislave pod záštitou ministra financií SR Jána Počiatka konala vedecká konferencia AHEAD - Starnutie, zdravotný stav a determinanty výdavkov na zdravie v EÚ a na Slovensku. Cieľom konferencie, ktorú usporiadal Ekonomický ústav SAV (EÚ SAV), bolo oboznámiť verejnosť s relevantnými výsledkami rovnomenného medzinárodného vedecko-výskumného projektu Šiesteho rámcového programu výskumu a rozvoja Európskej únie, ktorý bol riešený od februára 2004 do júna 2007 a podieľalo sa na ňom celkom 18 výskumných pracovísk zo 16 krajín Európy. Ide pritom o jeden z prvých úspešne ukončených projektov európskych rámcových výskumných projektov zo socio-ekonomických vied s riešiteľskou účasťou slovenského výskumného pracoviska, konkrétne EÚ SAV s riešiteľským tímom v zložení Vladimír Kvetan, Martin Mlýnek, Viliam Páleník a Marek Radvanský.
Konferenciu otvoril a jej účastníkov privítal riaditeľ EÚ SAV prof. Milan Šikula, podľa ktorého je problematika starnutia a predlžovania ľudského veku z ekonomického hľadiska mimoriadne zložitá a náročná. "Je to problém, ktorý vyžaduje veľmi citlivý a predovšetkým sofistikovaný prístup. A práve o takýto sa pokúšali zástupcovia EÚ SAV podieľajúci sa na riešení spomínaného medzinárodného projektu," povedal prof. Šikula.
Zefektívnenie zdravotníctva je nevyhnutnosťou
Projekt a jeho výsledky ocenil v úvodnom príhovore štátny tajomník Ministerstva financií SR František Palko, ktorý okrem iného upozornil na priamu previazanosť zdravia obyvateľstva Slovenskej republiky, ktoré starne, s výdavkami do zdravotníctva a sociálnej oblasti, čím sa téma zdravia občanov stáva mimoriadne dôležitou aj z ekonomického hľadiska. Ako zdôraznil, z hľadiska Ministerstva financií SR je veľmi dôležité sústrediť sa na reštrukturalizáciu siete zdravotníckych zariadení v zmysle ich špecializácie, t.j. aby sa špičkové chirurgické zákroky a náročné operácie vykonávali na špecializovaných pracoviskách a naopak, aby zdravotnícke zariadenia v jednotlivých okresoch zabezpečovali základnú povinnú starostlivosť. Rovnako dôležité sú systém kvality a efektívnosť zdravotníctva, čo znamená jasne zadefinovať výkony, ktoré podliehajú verejnému zdravotníctvu, ako i tie, ktoré sú na komerčnom princípe. "Dôležité je tiež uskutočniť reformné kroky najmä v štátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorým čoraz viac narastajú dlhy, uviedol. "Len v porovnaní s rokom 2006 ich dlh v tomto roku vzrástol o 1,8 mld. Sk. Pritom v r. 2007 zdravotníctvo hospodári takmer so 115 mld. Sk, čo je o 9 % viac ako vlani," zdôraznil František Palko. V závere vyslovil nádej, že výsledky prezentovaného projektu pomôžu pri zefektívnení nášho zdravotníctva.
Čo ukázal projekt
Samotný projekt ako celok prítomným predstavil jeden z riešiteľov doc. Viliam Páleník. "Výsledky projektu dokázali, že starnutie a jeho ekonomické dopady sú pre Slovensko vysoko aktuálne a ich riešenie je nutné intenzívne hľadať a realizovať," uviedol. Ide predovšetkým o výdavky do zdravotníctva. Súčasný model financovania slovenského zdravotného systému je síce vďaka terajšiemu vysokému hospodárskemu rastu v medzinárodnom porovnaní udržateľný, ale akonáhle narazí na dve základné bariéry, a to pokles hospodárskeho rastu a rast podielu závislej, teda staršej neproduktívnej populácie na produktívnej, systém sa rýchlo dostane do deficitnosti. Spolu s nepriaznivým populačným vývojom, založeným v SR vysokou pôrodnosťou ešte v sedemdesiatych rokoch, nebude možné zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť financovania zdravotníctva. Preto sú podľa ekonómov nutné zásadné a včasné zmeny, ktorých realizácia potrvá podstatne viac než jedno volebné obdobie. "A ak by nedošlo k zmene filozofie starostlivosti o zdravie, okolo roku 2050 bude nutné zvýšiť odvody na zdravotné poistenie zo súčasných 14 % na 21 % hrubej mzdy alebo sa zmieriť s deficitnosťou zdravotného systému niekde medzi 1,5 % – 3 % z HDP, čo reálne ohrozí dodržiavanie Paktu stability a rastu. Ďalšia možnosť ako znížiť stále sa zvyšujúcu nákladovosť tohto systému je obmedzenie výdavkov zákonom zhruba o jednu tretinu," zdôraznil varovne Viliam Páleník. "Všetky tieto riešenia, sú však politicky i ekonomicky veľmi ťažké, preto náš jednoznačný záver je – že treba vstúpiť dovnútra tohto systému a zefektívniť ho", dodal V. Páleník.
V tomto duchu sa nesú aj odporúčania ekonómov pre tvorcov hospodárskej politiky. V prestávke konferencie, na tlačovom brífingu, ich prítomným novinárom stručne zhrnuli Viliam Páleník a prof. Šikula. Samozrejme, základom pre zvýšenie príjmov zdravotného systému je zvýšenie dynamiky hospodárskeho rastu, zvýšenie efektívnosti zdravotného systému (administratívna efektívnosť a výkonnosť kapacít), ale aj obsažná zdravotná politika – sociálne poistné systémy, verejné zdravie, a tiež aktívne - zdravé starnutie a liečebná starostlivosť. Tu pôjde napr. aj o vedomú snahu mladšieho obyvateľstva udržať si čo najlepší zdravotný stav do vyššieho veku. Výsledkom by bolo nielen neskoršie zníženie výdavkov na liečenie a zdravotnú starostlivosť, ale aj dlhšie využívanie skúsenosti starších ľudí v pracovnom procese bez ujmy na ich zdraví. Vo vyspelých krajinách Európskej únie, kde sa postupne predlžuje vek odchodu do dôchodku, je to už bežné. A naším cieľom by malo byť zachytenie tohto trendu tak, aby sa o 30 rokov, keď sa dnešná produktívna generácia dostane do vyššieho veku, nenaplnili katastrofické scenáre, ktoré sľubuje súčasný vývoj výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Východiská hľadajú aj iní
Na konferencii odzneli aj ďalšie príspevky, v ktorých svoje pohľady na riešenie ťažkej situácie v oblasti zdravotných výdavkov ponúkli okrem ďalších dvoch riešiteľov z EÚ SAV Vladimíra Kvetana a Martina Mlýneka, aj zástupcovia ďalších inštitúcií - Eva Žáková z Úradu verejného zdravotníctva SR, Roman Kováč, dekan Fakulty verejného zdravotníctva SZU, Anna Baráková z Národného centra zdravotníckych informácií a štatistiky, poradca ministra financií Dušan Halgaš a Peter Travel z Univerzity Palackého v Olomouci. Hľadanie východísk z ťažkej situácie, ktorú do oblasti verejných výdavkov vnáša starnutie obyvateľstva, je jednoducho nevyhnutné. Ešte dôležitejšia však bude ich realizácia. Ako sa to bude dariť, ukážu roky budúce.
Text: Adela Štrpková
Foto: Vladimír Šmihula a A. Štrpková
(Zdroj: www.sav.sk)
