Rozpočet Európskej únie a jeho vplyv na rozpočet Slovenska

Informačná kancelária Európskeho parlamentu v Bratislave sa stala miestom živej diskusie Euro-fóra Ekonomického ústavu SAV.

Informačná kancelárie Európskeho parlamentu a Ekonomický ústav SAV pripravili na 24. novembra ďalšie zo série podujatí Euro-fóra. Venovali ho problematike rozpočtu Európskej únie a jeho vplyv na rozpočet Slovenska, ku ktorej hovoril hosť podujatia poslanec Európskeho parlamentu Sergej Kozlík .

Riaditeľ Informačnej kancelárie EP Róbert Hajšel na úvod zdôraznil, že podujatia organizované Ekonomickým ústavom SAV Euro-fórum považujú v informačnej kancelárii za veľmi kvalitný a úspešný diskusný formát, pretože poskytuje priestor na konštruktívnu výmenu názorov na vysokej odbornej úrovni. Za rovnako dobrý považuje aj úmysel do diskusií zapojiť europoslancov.

Predseda vedeckej rady EÚ SAV Viliam Páleník predstavil účastníkom diskusného fóra europoslanca Sergeja Kozlíka, ktorý im priblížil východiská, mechanizmus a procesnú stránku tvorby, schvaľovania a prijímania spoločného európskeho rozpočtu. Zdôraznil, že rozpočet Európskej únie sú prostriedky určené na financovanie spoločných politík Európskej únie tak ako sú definované v rámci štvorročného plánu nastupujúcej Európskej komisie, ale aj dlhodobejšieho plánu, pretože niektoré rámce európskej politiky sú dané základnými smernicami, normami. Dlhodobé plány sú usmerňované štvorročnými a ročnými plánmi, aby bolo možné zabezpečiť hlavné ciele Európskej únie.

Sergej Kozlík vysvetlil systém schvaľovania rozpočtu: "Dvojkolovému rozpočtovému konaniu predchádza rokovanie o prioritách, čo sa do určitej miery podobá systému schvaľovania rozpočtu v jednotlivých členských krajinách. Po pomerne zložitej ceste rokovaní a dohôd v inštitúciách Európskeho parlamentu prichádza konkrétny návrh rozpočtu do parlamentu."

Podľa jeho vyjadrenia, treba si uvedomiť, že aj vlády jednotlivých krajín vstupujú do systému prípravy rozpočtu v niekoľkých fázach. "Po prvý raz je to na začiatku pri určovaní politických priorít, ďalej v etape diskusií a smerovacích konaní pri definovaní príjmov a výdavkov rozpočtu. Tretíkrát do systému vstupujú národné štáty do druhého čítania, keď sa korigujú platobné prostriedky," povedal Sergej Kozlík.

Ďalej informoval o tom, že prijatím lisabonskej zmluvy sa zmení aj systém prípravy rozpočtu, v ktorom sa všetky položky dostanú pod spoločné rozhodovanie Európskeho parlamentu a Európskej rady, čím sa posilní pozícia Európskeho parlamentu.

Okolo každého rozpočtu, podľa europoslanca Sergeja Kozlíka, existujú veľké politické hry, ktoré sa dotýkajú členských krajín z pozície platiteľov a prijímateľov prostriedkov Európskej únie. Príspevky krajín do tohto rozpočtu nie sú rovnaké. Tohto roku najväčším prispievateľom je Nemecko s 20 percentami, Francúzsko so 17 percentami, Taliansko s vyše 13 percentami. Príspevok Slovenska predstavuje 0,5 percenta do zdrojov EÚ. Táto nerovnosť vytvára tlak na politické strany i občanov, ktoré by chceli vedieť, čo sa s peniazmi deje a radi by mali aj efekt z vložených peňazí, dodal europoslanec.

V diskusii riaditeľ Ekonomického ústavu SAV prof. Milan Šikula sa zaujímal o možnostiach čerpania rozpočtu jednotlivými členskými krajinami. Rozpočet predpokladá rovnomerné čerpanie prostriedkov z EÚ, stáva sa však, že niektoré krajiny nedokážu vyčerpať všetky prostriedky.

Generálna riaditeľka sekcie ekonomiky Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR Anna Joštiaková hovorila o spôsobe čerpania prostriedkov vo verejnej správe, kedy dochádza k prenášaniu nevyčerpaných peňazí z jedeného roka do druhého. Dochádza tak ku stratám možností čerpať finančné prostriedky.

Ďalší vývoj v oblasti čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom európskych fondov na pozadí rozvíjajúcej sa hospodárskej krízy, nových okolností vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy naznačili vo svojich príspevkoch do diskusie aj Jan Iša, Ivan Okáli a Vladimír Kvetan z Ekonomického ústavu SAV.

Text: Tatiana Bujnáková, EÚ SAV