Ekonomický ústav SAV usporiadal v utorok 5. februára 2008 v Bratislave tlačovú besedu na tému Kríza svetových finančných trhov a implikácie pre Slovensko. Súčasťou bola aj prezentácia monografie h. doc. Dr. Ing. Menbere Workie Tiruneho, PhD. "From Debt Crisis to Growth Crisis (Z dlhovej krízy ku kríze rastovej)", ktorá bola publikovaná v Nemecku v decembri 2007. Na tlačovej besede sa zúčastnil okrem zástupcov Ekonomického ústavu SAV aj rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Dr. H. c. prof. Ing. Rudolf Sivak, PhD.
S informáciami o hypotekárnej kríze a jej dopade na svetové finančné trhy vystúpil riaditeľ Ekonomického ústavu SAV prof. Ing. Milan Šikula, DrSc. Ako uviedol, svetové finančné trhy predstavujú najdynamickejšiu a zároveň mimoriadne rozporuplnú súčasť procesu globalizácie. "Popri rastúcich objemoch medzinárodných finančných tokov a zahraničných aktív a pasív dochádza aj k významným kvalitatívnym zmenám v smerovaní finančných tokov, konsolidácii finančného sektora, konvergencii inštitucionálneho rámca, marketizácii, sekuritizácii, ale aj v charaktere rizík, turbulencií a kríz. V dôsledku toho nadobúdajú problémy regulačného rámca svetových finančných trhov mimoriadny význam a vyžadujú zásadné zmeny v prístupe k ich riešeniu. Dozrela potreba vytvorenia novej architektúry svetového finančného sektora, vrátane reformy kľúčových finančných inštitúcií Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Dynamika sa prejavuje v tom, že približne od 80. rokov, svetové finančné trhy nabrali na intenzite. V rokoch 1985 až 1986 objem svetových finančných trhov s porovnaním so svetovým exportom bol asi 10 až 15-krát väčší, v roku 1996 bol 60-krát a v súčasnosti sa odhaduje, že obraty na svetových trhoch sú viac ako stokrát väčšie ako svetový export," povedal. "Zaujímavým faktom je, že tradičné smerovanie finančných tokov z vyspelých krajín do rozvojového sveta už nie je také jednosmerné, zintenzívňujú sa aj opačné pohyby. Veľmi dôležitým faktorom je konsolidácia finančného sektora, to znamená zväčšovanie jednotlivých finančných inštitúcií (fúzie, akvizície)," uviedol ďalej prof. Milan Šikula.
Sprostredkovaný dopad na Slovensko
O niektorých konkrétnych problémoch na svetových finančných trhoch, ich rozporuplnej stránky, turbulenciách a dopadoch na slovenskú ekonomiku hovoril doc. Ing. Peter Staněk, CSc. z Ekonomického ústavu SAV: "Zdanlivo to vyzerá tak, že kríza hypotekárnych trhov je prekvapujúca, že by sa podľa niektorých informácií už nemala rozvíjať, ba dokonca, že sme ju zvládli. Kríza hypotekárnych trhov je rovnakou krízou ako boli predchádzajúce krízy hypotekárnych trhov v Japonsku (1989), krízou v krajinách Beneluxu, v Anglicku a Francúzsku (1984-1985)." Uviedol tiež, že rozmer hypotekárnej krízy je rizikom, pretože dnešná hypotekárna kríza nie je lokálna, ale globálna. "Zachytáva všetky finančné trhy v rámci celej našej planéty. Rozmer finančnej krízy, ktorá sa rozvíja vo väzbe na hypotekárne úvery, predstavuje sumu ohrozenú na úrovni troch biliónov amerických dolárov. Taký veľký objem nebol nikdy predtým," povedal Staněk
Hypotekárnu krízu by bolo možné, podľa P. Staněka, prekonať bez dopadu na svetovú ekonomiku, ale s veľkými problémami, pokiaľ by sa to nespojilo s krízou oveľa horšou, so zadlženosťou obyvateľstva. Tá dnes prekročila všetky možné hranice. "Keď sa spojí zadlženosť obyvateľstva s neschopnosťou splácať hypotéky," vysvetlil, "prejaví sa to v náraste osobných bankrotov. Napríklad v USA je ohrozených nesplácaním sedem miliónov domácností."
V súvislosti so slovenskou ekonomikou povedal: "Pokiaľ ide o Slovensko, 124 zahraničných a jedna slovenská firma tvoria 91 percent zisku vytvoreného na Slovensku. Tých 124 multinacionálnych firiem sú rozhodujúcim fenoménom exportu. Ony sú rozhodujúcim fenoménom vývoja miezd a ony určujú úspešnosť slovenskej ekonomiky a nie tých 845 000 subjektov zapísaných v slovenskom obchodnom registri."
Z celosvetového pohľadu, podľa P. Staněka, výrazne narastá finančná sila a význam tzv. suverénnych fondov a ázijských centrálnych bánk v oblasti investovania (dnešná sila 6 bil. USD pri predpoklade 14 bil. USD v roku 2010). Ich investičného vplyvu sa obávajú národné vlády v Európskej únii i v USA) a podnikajú sa legislatívne kroky na obmedzenie ich investovania v týchto krajinách. Ďalej, banková sféra koncentruje dispozičnú likviditu (bezpečnostná rezerva), sťahuje likviditu z dcérskych spoločností (fondy, poisťovne) a pripravuje novú vlnu fúzií a akvizícií v bankovom sektore. Európske banky boli zasiahnuté uvedenými procesmi oneskorene (4 až 6 mesiacov), no intenzita dopadov je podobná ako v USA. "Slovenské bankové subjekty budú zasiahnuté vývojom skôr sprostredkovane (sťahovanie likvidity matkami) ako nárastom nesplácaných úverov. Celkovo však možno očakávať zachovanie existujúcich úverových podmienok," povedal P. Staněk.
Nerovnováha ekonomického rastu
Monografia Menbere Workie Tiruneho „From Debt Crisis to Growth Crisis“, ktorú na záver prezentácie slávnostne pokrstili pramenitou vodou, je venovaná príčinám vonkajších nerovnováh a ich následným implikáciam pre ekonomicky rast rozvojových krajín s dôrazom na africký kontinent.
Publikácia poukazuje na narastajúci problém divergencie vo svetovej ekonomike z hľadiska ekonomického rastu. Ako sa ukazuje, najväčšia miera divergencie bola zaznamenaná najmä v 80. a 90. rokoch minulého storočia, ktoré sú mimochodom dekádami najväčšej miery zadlženosti. Štúdia poukazuje na príčiny zadlženosti rozvojového sveta v tomto období. Podľa Workie Tiruneho sa za najdôležitejšie príčiny zadlženosti považujú najmä úroveň chudoby, možnosti splatnosti predchádzajúceho dlhu a únik kapitálu.
Ďalšia časť knihy poukazuje na príčiny zlyhania rozvojového sveta v danom období pri splácaní ich dlhov. Pričom z výsledkov analýzy vyplýva, že zvýšenie globálnej úrokovej miery, narastajúca miera chudoby, pokles medzinárodných rezerv sa považujú za najväčšie prekážky dlhovej služby týchto krajín. Záverečná časť knihy poukazuje na dopad zadlženosti a problémy so splácaním na dlhodobý ekonomicky rast týchto zoskupení.
Na publikácii možno oceniť aj nový prístup autora, ktorý vychádza z hypotézy, že celková zadlženosť nedáva úplný obraz o štruktúre zahraničného dlhu, a preto ju treba dokomponovať z viacerých aspektov: celková zadlženosť nehovorí o časovej dimenzii, ani o zdrojoch samotného dlhu, nehovorí o koncesionalite zahraničného dlhu a nedáva ani informáciu o tom, komu boli zdroje poskytnuté.
Text: Ferdinand Tisovič
Foto: Vladimír Šmihula (zdroj www.sav.sk)
