Ekonomický ústav SAV predstavili médiám a ich prostredníctvom aj verejnosti "Dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti".
Stalo sa tak na tlačovej konferencii v pondelok 29. septembra 2008. Dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti vypracovali pracovníci Ekonomického ústavu SAV (gestorské pracovisko), Prognostického ústavu SAV, Ústavu politických vied SAV, Ústavu štátu a práva SAV, Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a ďalší experti, pričom gestorom projektu bol riaditeľ Ekonomického ústavu SAV prof. Ing. Milan ŠIKULA, DrSc. Dva roky na vízii pracovala stovka expertov. V lete 2008 bola Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti ako nestranná vedecká výpoveď predložená vláde SR.
O vízii a práci na nej novinárov na tlačovej konferencii informovali predseda SAV prof. Štefan Luby, riaditeľ Ekonomického ústavu SAV a gestor projektu prof. Milan Šikula, vedecký pracovník EÚ SAV SAV doc. Peter Staněk, Ivan Okáli (EÚ SAV), Miroslav Pekník (Ústav politických vied SAV) a niektorí ďalší experti, ktorí spolupracovali na vízii. Zúčastnili sa tiež zástupcovia Úradu vlády SR prof. Ľudovít Kilár a Jozef Schwarz.
"Dlhodobá vízia rozvoja Slovenskej spoločnosti je projekt sledovaný a objednaný vládou, od ktorého sa bude odvíjať stratégia, ktorá pokryje kratšie obdobie. A hoci vízia prešla už dvoma oponentúrami, je to stále dokument otvorený, čo znamená, že sa bude môcť aktualizovať. Otvorený je aj smerom k verejnosti, čiže možno o ňom ďalej diskutovať?" povedal v úvode tlačovej konferencie predseda SAV Štefan Luby zdôrazňujúc pritom fakt, že ide o nestranný dokument, vypracovaný z nadhľadu, nezávislý na rôznych jednostranných záujmoch.
Ako podstatnú a východiskovú vyzdvihol túto skutočnosť aj prof. Milan Šikula. Okrem iného upozornil aj na to, že pri rôznych diskusiách sa požaduje, aby vízia bola plne vyčerpávajúca a do detailov vytvárala predstavu o budúcnosti. "To je u dokumentov tohto druhu nezmysel, pretože pohľad do budúcnosti nemôže byť detailný. On má iba vymedzovať koridor možného vývoja, Samozrejme, na druhej strane musí postihnúť tie najpodstatnejšie vývinové trendy, lebo bez nich by tá výpoveď bola veľmi skreslená... Práce na tomto dokumente sa však ešte neukončili. Momentálne je predmetom našej práce stratégia na kratšie obobie, v ktorej ide už o implementačné kroky, zdroje, prostriedky, etapy, i o to, akým spôsobom k tej vízii smerovať a ako ju reálne napĺňať. Ukončená by mal byť do septembra budúceho roku. Stratégia by mala zohľadniť už aj najnovšie poznatky, tak ako ich prinesie najbližší vývoj. Ale skočiť do nej rovnými nohami bez toho, aby sme videli celkové smerovanie vývoja vo svete, sa nedá," zdôraznil Milan Šikula. Podľa jeho slov si tvorcovia vízie pri stratégii veľa sľubujú aj od verejnej diskusie okolo vízie, z ktorej námety chcú tiež využiť pri tvorbe stratégie do r. 2015.
Čo prináša vízia?
Vízia formuluje v siedmich kľúčových oblastiach (kapitolách) základné trendy, príležitosti a riziká, reálne predpokladané požiadavky, rady, upozornenia, rozpory, predvídané dôsledky a iné fenomény, ktoré môžu byť určujúce pre ďalší rozvoj Slovenska v časovom horizonte do roku 2030.
Prvá kapitola zahrnuje problémy globalizácie a smerovaniu civilizačných zmien, v rámci toho napr. aj kvalite a udržateľnosti života ako existenčného megatrendu civilizácie , ale aj nárokom malej krajiny s vysoko otvorenou ekonomikou na perspektívnu adaptáciu v rámci globalizácie. Druhá kapitola je venovaná súdržnej spoločnosti a jej dobrému spravovaniu. "Je to oblasť, ktorá sa nám po tých politických šarvátkach, ktoré tu dnes vládnu, zdá trošku chaotická, ale treba zdôrazniť túto myšlienku lebo sa ukazuje, že krajiny, ktoré v tejto oblasti dokázali vytvoriť moderný štandard, sú dnes nielen konkurencieschopné, a dokázali vytvoriť aj silný sociálny štát, ktorý je chápaný ako inštitúcia pozítívne ovplyvňujúca smerovanie k modernej spoločnosti," povedal na margo tejto kapitoly prof. Milan Šikula. Tretia kapitola je venovaná politickému a právnemu systému, štvrtá ekonomike a najmä dobiehaniu vyspelých krajín, čo - ako zdôraznil Milan Šikula - nepôjde bez znalostnej ekonomiky, ktorou sa tiež zaoberá táto kapitola. Cestám k znalostnej spoločnosti, inováciám, vzdelaniu, vede, výskumu a perspektívam informatizácie slovenskej spoločnosti, kde má Slovensko v porovnaní s ostatnými vyspelými krajinami mimoriadne veľký sklz a teda treba urýchlene konať, je venovaná piata kapitola. Vízia v šiestej kapitole nezabudla ani na zdravé a bezpečné životné prostredie a v kapitole siedmej ani na regionálny a územný rozvoj, kde pohľad odborníkov vyúsťuje do konkrétnych oblastí, v ktorých sa pohybujú a žijú naši občania.
Všeobecné uvedenie do problémov, vyvolalo zo strany novinárov veľa otázok, polemiku ale aj zaujímavé odpovede, predovšetkým ekonóma doc. Petra Staněka.
Kde vziať miliardy na dôchodky?
"Dôchodková reforma je niečo, čo nás bude stáť dlhé roky veľké peniaze... Zhruba v r. 2035-38 bude treba na vykrytie deficitu v prvom pilieri zhruba 1 bilión 300 mld. Sk. Ani príjmy z privatizácie, ak by štát predal všetko, čo ešte vlastní, by nestačili na vykrytie tohto deficitu. Tu musí existovať nejaká spoločenská dohoda na to, aby sme tento dlh penzijného systému uhradili a brali ho ako generačný dlh. Podobne ako ho chápu Nemci alebo Francúzi. Druhý piliér je len časťou riešenia penzijného problému," povedal Peter Staněk, podľa ktorého zostane u nás trvale viac pilierový systém, ktorý vznikne skladaním. A dodal, "Dnes sa však v EÚ ukazuje ešte jedna veľmi zaujímavá možnosť – vytvoriť dôchodcom priestor pre ďalšie pracovné pôsobenie aj po dosiahnutí veku odchodu do dôchodku s tým, že využívate ich skúsenosti a zároveň riešite výšku ich príjmu."
Zdravotníctvo ešte problematickejšie
Ešte zložitejšia situácia podľa Petra Staněka je v zdravotníctve. "Ukazuje sa že vlády doteraz nenašli ochotu riešiť systém zdravotníctva. Všetky doterajšie kroky sú nedostatočné. Pravdepodobne treba ísť cestou modelových diagnóz. Tie stanovujú cenu diagnóz tak pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako aj pre zdravotné poisťovne. Pokiaľ je stanovená jasná diagnóza, ani zdravotná poisťovňa ju nemôže neuhrádzať. Väčšina diagnóz Fakultných nemocníc nie je dnes uhrádzaná ani v polovičnom počte. To znamená, pokiaľ diagnóza stojí 200 tisíc korún, väčšina zdravotných poisťovní uhrádza iba 18-25 tisíc Sk," upozornil P. Staněk, podľa ktorého je práve toto príčinou neustáleho zadlžovania sa fakultných nemocníc, kde sa robia náročné operácie. "Súčasný dlh fakultných nemocní predstavuje asi 12 mld. korún. Sú najväčšími dlžníkmi Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, vodárom, telekomunikáciám a energetikom. Energetikom dlhujú viac ako 2 mld. Sk". Aj preto sa bude treba zamýšľať nad spoluúčasťou občanov pri financovaní zdravotného systému.
Bude dosť energie?
Vízia ukazuje, že energie a ich cenová politika, sa stávajú kľúčovým investičným stimulom pre ďalších investorov. "Nie cena pracovnej sily, nie dane, ale stabilné dodávky elektrickej energie za prijateľnú cenu. Z tohto hľadiska sa energetický blok stáva rozhodujúcim predpokladom infraštruktúry ekonomiky a infraštruktúry spoločnosti," zdôraznil Peter Staněk. Zdôraznil aj to, skutočnosť, že ceny energií pôjdu trvalo hore. Situáciu nezachránia ani biopalivá, ani alternatívne zdroje energie. Biopalivá nielen že majú o 30 % nižšiu energetickú výnosnosť, ale ako ukazuje štúdie OSN a OECD, ich spaľovaním vzniká obrovské množstvo ftalátov, ktoré sú karcinogénne. A väčšina alternatívnych zdrojov energie, od biomasy po veternú energiu, je efektívna len za podmienky, že ich výkupná cena nebude podstatne vyššia ako cena energie z fosílnych palív. "Ale ak v Českej republike stojí kWh elektrickej energie z fosílnych palív 3,60 korún a solárna energia 12,60, nečudujme sa, že ju prestali odoberať", uviedol príklad Peter Staněk, "Všetky úvahy o tom, že by sa zmenšila závislosť EÚ na ruských energetických médiách, treba odkázať do ríše fikcie. A ani nie science."
Problémy s ekológiou i s dopravou
Na rozdiel od vlády tvorcovia vízie tvrdia, že PPP projekty u diaľnic nebudú zaplatiteľné. "Ak sa nezaplatí diaľnica Budapešť - Viedeň, ťažko sa zaplatí diaľnica medzi Považskou Bystricou a Žilinou alebo Žilinou a Košicami. Je teda veľmi reálny predpoklad, že bude musieť nastúpiť garančná funkcia štátu, čo bude v nasledujúcich rokoch znamenať približné výdavky vo výške 200-220 mld. Sk. Zodpovedá to sume, ktorú sme zaplatili za rekonštrukciu bánk, oddlženie, následný prevod na konsolidačnú banku a uhradenie štátnymi dlhopismi," povedal P. Staněk.
Zvýšená pozornosť podľa vízie sa bude musieť venovať aj ekologizácii, čomu pomôže aj fakt, že sa o to začína čoraz viac zaujímať aj sféra biznisu. Problémov je tu veľa a ďalšie narobili prijaté ekonomické normy v rámci EÚ, ktoré znamenajú nové investície. Ak sa napríklad, doteraz v rámci znečistenia vody sledovalo 7 substancií a väčšina našich dodávateľov vody spĺňala normy a väčšina čističiek tiež, od roku 2007 platí smernica, ktorá sleduje 21 substancií vo vode. Takže žiadna slovenská výrobňa ani odkanalizačný systém nové enviromentálne normy nespĺňajú, uviedol Peter Staněk.
Problémom súvisiacim s infraštruktúrou je aj doprava. "Dnes budujeme diaľnice. Ale EÚ sa rozhodla preferovať z ekologických dôvodov železnice, na ktoré chce vrátiť 30 % nákladnej a 25 % osobnej dopravy. Aj my rátame, že príde znova k renesancii železničnej dopravy, a v slovenských podmienkach osobitne ku kombinovanej doprave. Samozrejme, chce to terminály, chce to investície a iné veci. Ale tu je nám vzorom ČR, ktorá bez koruny investícií zo štátneho rozpočtu dokázala vytvoriť sériu dvoch hlavných prekladísk pre kombinovanú dopravu. Investičné náklady boli zaplatené nakoniec priamo investormi, ktorí sa na kombinovanej doprave podieľajú, zdôraznil P. Staněk.
My a svetová finančná kríza
Vízia ráta, samozrejme, aj so zvyšovaním životnej úrovne obyvateľstva. "My sa k životnej úrovni nebudeme približovať cestou zadlžovania obyvateľstva v tak vysokej miere, ako sme toho svedkom v iných krajinách. Hlavným problémom dnešnej finančnej krízy nie je hypotekárne bankovníctvo, ale extrémne zvýšenie zadlženosti obyvateľstva, extrémne vnútorné čerpanie zdrojov podnikmi a čo je rozhodujúce - hroziaci kolaps akciových trhov, ktorý zachytí financovanie všetkých transakcionárov na Slovensku," povedal P. Staněk. Aj preto, dodal, venuje vízia veľkú pozornosť podpore domácich podnikateľských subjektov.
Upozornil však aj na fakt, na ktorý sa často zabúda. Že celý hospodársky rast Slovenska je z 92% produktom činnosti 224 transnacionálnych zahraničných korporácií a jednej slovenskej. A len 8% pripadá na 84 tisíc subjektov, ktoré sú slovenskej provinencie. Tieto subjekty tvoria 90% slovenského exportu a 92% zisku vytvoreného v nefinančnej sfére. A práve ony určujú našu úspešnosť. Pokiaľ by odišli zo Slovenska,... smutná predstava.
So zjavným nesúhlasom reagoval Peter Staněk na poznámky novinárov, že vízia je akademická a že obsahuje veci, o ktorých všetci vedia. Ak je to tak, že všechno známe, ba ještě více..., prečo naše vlády - a je úplne jedno ktorá – robia neustále chybné kroky, pýta sa P. Staněk. "My sme sa rozhodli, a to bola naša podmienka, že spravíme objektívny a korektný pohľad na možnosti vývoja... Nakoľko toto všetko budú realizovať politici, to už je mimo možností vedy. Ale ak by sme neverili, že je možné nájsť algoritmus optimálnej cesty, nikdy by sme túto vec nerobili. Vízia načrtáva možný vývoj. A on sa na 80 % aj zrealizuje. Na našej múdrosti alebo hlúposti bude, či ten vývoj obrátime v svoj prospech alebo sa staneme jeho obeťou," uzavrel svoje vystúpenie, z ktorého sme vybrali iba niektoré myšlienky, Peter Staněk.
Do diskusie sa môžete zapojiť aj Vy
V závere tlačovej konferencii tvorcovia vízie zdôraznili, že pokiaľ sa na Slovensku nezmení prístup ľudí k sebe samým a spoločnosti, aj sebedokonalejšia vízia stráca význam. Nikto z tvorcov vízie si nemyslí, že je to dokonalé dielo, ale rozhodne je to dôležitý krok. A pokiaľ ľudia budú o nej diskutovať, k čomu by mohli verejnosť podnietiť aj médiá, môže to viesť k tomu, že sa konečne začnú vážnejšie zaoberať aj budúcnosťou a o to zodpovednejšie budú pristupovať k súčasnosti.
Tieto slová tlmočíme čitateľom tohto článku zároveň ako výzvu do celospoločenskej verejnej diskusie. Námety z nej chcú tvorcovia vízie zohľadniť pri jej ďalšej aktualizácii.
(Kompletný dokument Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti nájdete na adrese: http://www.vlada.gov.sk/data/files/4180.pdf)
Text: A. Štrpková
Foto: V. Šmihula
(Zdroj: www.sav.sk)
