10. septembra 2015 sa konala v poradí už V. medzinárodná konferencia Paradigmy budúcich zmien v 21. storočí, tentoraz s podtitulom Adaptačné procesy – budúcnosť Európy a Slovenska. Konferenciu zorganizoval Ekonomický ústav SAV, oddelenie Svetovej ekonomiky, s finančnou podporou ZSE-Eon, a.s. a dvoch projektov VEGA: Paradigmy budúcich zmien v 21. storočí (geopolitické, ekonomické a kultúrne aspekty) a Príjmová stratifikácia a perspektívy polarizácie slovenskej spoločnosti do roku 2030. Gestorkou konferencie bola doc. Ing. Iveta Pauhofová, CSc.
Konferencia vytvorila ďalšiu platformu pre posun poznatkov v oblasti strategického smerovania Európskej únie a Slovenska, akcentovanie reálnych súvislostí geopolitického diania a pre prezentovanie zásadných aspektov polarizovania slovenskej spoločnosti. Podľa jednotlivých príspevkov na konferencii možno konštatovať, že globalizácia na Slovensku sa prejavuje všeobecnými, európskymi i celosvetovými tendenciami a trendmi i v oblasti príjmovej polarizácie. Avšak charakter adaptačných procesov nedokazuje adekvátne reakcie štátnych elít na kumuláciu systémových problémov ekonomiky a spoločnosti.
Jedna časť príspevkov sa týkala pochopenia vzťahov medzi spoločnosťou, ekonomikou a prírodou, druhá zase polemizovala s existujúcimi politikami, ktoré pri reagovaní na kumulovanie negatívnych zlomových javov pokračujú v používaní tradičných nástrojov, riešiacich selektívne len parciálne problémy. Hľadanie a formulovanie vlastných národných politík a ich aplikácia v podmienkach globalizácie, ktoré by dosiahli efektívnu adaptáciu na stále sa meniace podmienky, je nesmierne ťažké. Dôvodom je najmä rôznorodosť záujmov jednotlivých aktérov v globalizovanom svete (transnacionálnych korporácií, štátov a pod.) a obmedzená schopnosť štátov (vlád) riešiť samostatne nahromadené problémy. Členstvo Slovenska v EÚ predurčuje, že globálne problémy, ktoré dopadajú na slovenskú spoločnosť a ekonomiku na začiatku 21. storočia môže Slovensko riešiť len v spolupráci s ostatnými krajinami EÚ v zmysle platnej európskej legislatívy. Pritom je mimoriadne dôležité, aby riešenia nesmerovali proti vlastným národným prioritám Slovenska vo vzťahu k obyvateľstvu. Pre samotné uchopenie problematiky adaptačných procesov je z metodologického pohľadu nevyhnutné zohľadňovať tri aspekty: po prvé, negatívne procesy sa kumulujú v krátkom časovom úseku a majú medzinárodný až globálny dosah (t.j. je malý predpoklad vzájomnej pomoci krajín, každá sa prednostne koncentruje na riešenie vlastných problémov) po druhé, graduje oddeľovanie reálnej a virtuálnej ekonomiky pri rastúcej úlohe finančného sektora a za prehlbovania príjmovej polarizácie a prerozdeľovania bohatstva nie v jednej krajine či regióne ale celosvetovo a po tretie, radikálne zmeny prírodných podmienok nadobúdajú komplexný charakter, čo perspektívne vyradí veľké plochy poľnohospodárskej pôdy, lesov a pasienkov z obhospodarovania a bude existenciálne limitovať produkciu poľnohospodárskych komodít, potravín a dostupnosť pitnej vody. Naštartované procesy globálneho charakteru povedú k prekresleniu geopolitickej mapy rozloženia národov a súčasných integračných zoskupení. Pred vedou stoja mimoriadne náročné úlohy, vyžadujúce rozvíjanie interdisciplinárnych prístupov pri raste jej nezávislosti a v súvislosti s kvalitatívne novou úlohou vzdelávania má práve veda funkčne pôsobiť vo výchove k schopnosti systémovo chápať súvislosti.
V bohatej diskusii k predneseným príspevkom dopoludnia i popoludní sa potvrdila potreba novej kvality adaptačných procesov, ktorá by mala reflektovať rozloženie pôsobenia jednotlivých faktorov v čase v určitej hierarchii. Potvrdilo sa, že nová kvalita adaptačných procesov kladie zásadne nové nároky i na vedeckú prácu, vedecké chápanie súvislostí a na interdisciplinaritu. Problematika adaptačných procesov globálnej ekonomiky a spoločnosti bude v nasledujúcom období rezonovať v spojitosti so zmenou paradigmy budúceho vývoja ľudskej spoločnosti na planéte Zem.
O tom, že téma konferencia v rámci skúmania globalizácia a jej jednotlivých prejavov a dôsledkov má interdisciplinárny charakter, svedčí aj prehľad inštitúcií, z ktorých pochádzali účastníci konferencie. Medzi účastníkmi konferencie boli predovšetkým vedeckí a výskumní pracovníci z fakúlt univerzít a vysokých škôl spoločenskovedného zamerania (napríklad Ekonomická univerzita Bratislava, Vysoká škola ekonomická Praha, Ekonomická fakulta Technickej univerzity Košice, Vzdelávací a konzultačný inštitút v Bratislave Vysoké školy mezinárodních a veřejných vztahů Praha, Právnická fakulta Univerzity Komenského Bratislava, Mendelova univerzita Brno, Paneurópska vysoká škola Bratislava, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka), ale aj z fakúlt a univerzít technického zamerania (napríklad Technická univerzita Liberec a Trnava), ale aj z ďalších organizácií z oblasti riadenia a praxe (napríklad Inštitút zamestnanosti Bratislava, Štatistický úrad SR, Ministerstvo kultúry SR, Úrad vlády SR). Súčasné geopolitické procesy si vyžiadali prezentovanie názorov zo strany zástupcu Ruskej federácie, na čo zo strany Veľvyslanectva RF na Slovensku vyšla pozitívna reakcia. Za SAV sa na konferencii aktívne zúčastnili okrem vedeckých pracovníkov a výskumníkov z Ekonomického ústavu SAV aj kolegovia z Filozofického ústavu SAV.
Podrobný program konferencie s prednesenými príspevkami v elektronickej forme možno nájsť na internetovej stránke Ekonomického ústavu SAV :
https://ekonom.sav.sk/dokumenty/podujatia_foto_a_pdf/paradigmy5/program_paradigmyv.pdf