Dňa 26.6.2017 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy Inovačný vývoj slovenskej ekonomiky v kontexte štvrtej priemyselnej revolúcie a Modelovanie vybratých zmien v rámci sociálnej politiky s modelom EUROMOD.
Prezentáciu bude mať Ing. Tomáš Jeck, PhD. a Mgr. Tomáš Miklošovič, PhD., vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Anotácia prezentácie (Ing. Tomáš Jeck, PhD.)
Slovenské hospodárstvo podobne ako ostatné ekonomiky permanentne čelia príležitostiam a rizikám technologického pokroku. Ten je aktuálne konceptualizovaný v ekonomickom diskurze ako štvrtá priemyselná revolúcia. V prezentácii predstavím aktuálny stav a niektoré trendy v oblasti výskumu a vývoja a informačných technológií na Slovensku. V poslednom obdobý sme zaznamenali vo oblasti VaV niekoľko nových skutočností: vzhľadom na posledný rok čerpania ŠF a KF vzrástla intenzita VaV na 1,18 % HDP a zahraničné zdroje národných výdavkov na VaV sa stali hlavným zdrojom financovania. V oblasti inovačnej výkonnosti okrem nárastu intenzity VaV sme v roku 2015 nezaznamenali žiadny pozitívny pohyb. Slovenská ekonomika v európskom kontexte ostáva miernym inovátorom s pomerne značným zaostávaním vo veľkej časti faktorov inovačného rozvoja. Podľa výsledkov aktuálneho zisťovania CIS 2014 sa slovenské podniky naďalej spoliehajú najmä na nákup hotových technológií a v rámci inovačných kooperácií spolupracujú najmä s trhovými aktérmi (táto forma je pomerne rozvinutá). Slabinou inovačného systému ostáva zapájanie verejného sektora a nedostatok financovania. Využívanie IKT v podnikoch v kontexte štvrtej priemyselnej revolúcie predpokladá zmeny nielen v spôsoboch produkcie ale i predaja a konečnej spotreby. Slovenský podnikový sektor je v porovnaní s ostatnými oblasťami digitalizácie spoločnosti relatívne najlepšie zapojený do využívania IKT. Nevyhnutným predpokladom využívania efektov štvrtej priemyselnej revolúcie je konektivita a penetrácia/pokrytie širokopásmovým internetom. V tomto smere Slovensko v porovnaní s EÚ dlhodobo zaostáva. Slovensko zaznamenalo v poslednom období klesajúce investície do telekomunikácií; bariérou môže byť aj relatívne vyššia cena širokopásmového internetu. Jednou z mála pozitívnych predpokladov môže byť pomerne vysoké zastúpenie sektora stredne vysokých technológií v štruktúre slovenskej ekonomiky. Slabú schopnosť Slovenska implementovať výsledky štvrtej priemyselnej revolúcie a využívať jej efekty v spoločnosti môžeme vidieť v nedostatočnom pokroku v oblasti eGovernmentu.
Anotácia prezentácie (Mgr. Tomáš Miklošovič, PhD.)
Podpora a nastavenie sociálnej politiky je jednou zo základných úloh štátu, ktorá má ďalekosiahle dôsledky predovšetkým na najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Nestálosť v sociálnej politike je spôsobená odlišným pohľadom na hlavnú úlohu sociálnej pomoci pre jednotlivé vlády, čoho sú dôsledkom časté zmeny sociálnej politiky. Tieto úpravy sú zväčša politické a nemajú za sebou žiadne analytické zdôvodnenia. Následkom čoho sa dostávame do situácie, že jednotlivé zmeny v sociálnej politike majú negatívne dopady na tie najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva a sociálne nerovnosti sa zväčšujú. Domácnosti s nízkym príjmom sú najviac senzitívne na zmeny v sociálnej politike, a preto je nevyhnutné každú potenciálnu zmenu čo najdôslednejšie analyzovať a zdôvodniť. Sociálna politika je jedným zo základných nástrojov inklúzie, ktorá by mala viesť k postupnému inkluzívnemu rastu v prospech chudobných. Efektívnejšia sociálna politika vedie k inkluzívnemu rastu predovšetkým v prospech chudobnejších, čím sa samotná spoločnosť stáva bohatšou. V slovenskom prostredí chýbajú hĺbkové analýzy zamerané na sociálnoekonomický prínos legislatívnych zmien. Ako jedným z možných prístupov na vyhodnotenie dopadov zmien alebo efektivity sociálnej pomoci môžeme využiť niektorý z modelových aparátov alebo simulačných modelov. Jedným z potenciálnych modelovacích nástrojov, ktorý je adresne určený na modelovanie sociálnych benefitov je model EUROMOD. Tento mikrosimulačný model je určený na modelovanie tax benefit systémov v rámci Európskej únie. Pomocou neho vieme simulovať potenciálne dopady legislatívnych zmien v rámci sociálnych benefitov alebo daňových povinností či už na úrovni jednotlivcov, alebo na úrovni domácností. Model je dlhodobo vyvíjaný a aplikovaný v rámci všetkých krajín EÚ. Výhodou aplikácie modelu je potenciálna maximalizácia efektu sociálnej pomoci a jej nastavení ešte pred zavedením zmien do reality. Využitým mikrosimulačných modelov máme možnosť tieto efekty merať buď pred zavedením zmeny, alebo analyzovať dopady po zavedení zmien v spoločnosti.