V rámci tohtoročného ročníka celoslovenského podujatia Týždeň vedy a techniky sa dňa 10. novembra 2016 na pôde Ekonomického ústavu uskutočnila prezentácia výsledkov motivačného prieskumu.
Výskumný kolektív Ekonomického ústavu SAV sa dlhodobo venuje problematike znalostnej spoločnosti. Publikácia „Motivácia aktérov pri smerovaní k znalostnej spoločnosti" sa sústreďuje na hlavné skupiny aktérov a kľúčové procesy a faktory. Všíma si vzdelávanie s prienikom k trhu práce, výskum a intenzifikáciu transferu poznatkov a inovácie ako kľúčový prvok konkurencieschopnosti.
Dotazníkový prieskum, ktorý sa uskutočnil v septembri 2014, bol realizovaný s cieľom získať obraz o motivačných faktoroch podnecujúcich aktérov k zlepšovaniu a zmenám smerom k znalostnej spoločnosti. Pomocou otázok dotazníkového prieskumu sa zisťovalo, ako výskumní pracovníci vnímajú fyziologické potreby, potreby istoty, sociálne potreby a potreby uznania a sebarealizácie. Prieskum sa realizoval medzi pracovníkmi výskumných inštitúcii, ktorých výskum sa orientuje na neživú prírodu, živú prírodu a chemické vedy. Prostredníctvom internetového dotazníka bolo oslovených 5 200 výskumných pracovníkov zo SAV, STU Bratislava, UK Bratislava, Žilinskej univerzity, TU Košice a zo súkromných a verejných výskumných organizácií. Návratnosť dosiahla 13,8 %.
Prieskum preuk
ázal, že vo výskumnom prostredí je ešte veľa nedostatkov, ktoré je potrebné odstraňovať. Len menšia časť akademických pracovníkov považuje infraštruktúru svojho výskumu za dostačujúcu. K zlepšeniu situácie prispeje výstavba a aktivita univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier, kde by sa mala dosiahnuť kritická masa excelentných vedcov a vytvorenie prostredia a podmienok pre tvorivú vedeckú činnosť v spolupráci s podnikateľským sektorom. Slabou stránkou je nízka miera spolupráce akademických inštitúcií s priemyselnou sférou, ktorá sa prejavuje v nízkom dopyte po výsledkoch vedy a výskumu a nízkom transfere poznatkov realizovaných prostredníctvom centier transferu technológií. Existuje bariéra prejavujúca sa v slabej informovanosti medzi organizáciami výskumu a vývoja a podnikateľskou sférou. Podnikatelia sa nedozvedajú o výsledkoch výskumu realizovateľného v praxi a majú výhrady k ponuke zo strany organizácií výskumu a vývoja.
Prvoradou motiváciou pre tvorivú prácu je uspokojenie z práce, z objavu a využitia výsledkov výskumu. Kariéra výskumného pracovníka je pre mladých ľudí neaktraktívna, čo je dôsledkom aj nevýrazného vnímania vedcov verejnosťou. Mladí pracovníci výskumu budú formovať budúci výskum a o tom, aká bude ich kvalita či dostatočný počet, sa rozhoduje v súčasnosti. Rizikom pre budúci vývoj je kritický pohľad mladých vedeckých pracovníkov na podmienky, ktoré majú pre svoju prácu. Až 75 % mladých vedcov do 35 rokov sa v dotazníkovom prieskume vyslovilo, že uvažujú o zmene zamestnania a odchode z výskumu. Preto majú veľký význam motivačné nástroje pre mladých ľudí zamerané na ich stabilizáciu resp. návrat zo zahraničia.
Spontánne odpovede na otázky dotazníkového prieskumu dokresľujú pohľad respondentov na problémy vedeckej obce. Za stimulujúce považujú možnosť získať grant, tímovú prácu, príjemnú a tvorivú pracovnú atmosféru, spoluprácu s odborníkmi z iných organizácií, ohodnotenie úspešného ukončenia grantu, poctivé hodnotenie výsledkov, pochvalu od nadriadeného, ocenenie verejnosťou, získanie zahraničnej stáže na základe publikovania kvalitných článkov, vybavenie kvalitnými prístrojmi, dobrú organizáciu pracoviska, stabilitu a slobodu. Demotivujúcimi prvkami sú existencia podpriemerných vedcov, nezáujem mladej generácie o vzdelávanie a prácu vo výskume, podpriemerné finančné ohodnotenie, nemožnosť riešiť svoju sociálnu situáciu, závisť, chýbajúce spoľahlivé a priebežné grantové schémy, neobjektívne hodnotenie projektov. Ako najzávažnejšie problémy v oblasti vedy a výskumu uvádzajú spôsob verejného obstarávania, absenciu jasne formulovanej vedeckotechnickej a inovačnej politiky štátu, nekoncepčnosť štátu v oblasti výskumu, nekompatibilita priorít štátu s prioritami EÚ, a roztrieštenosť podpory formou „všetkým málo". Respondenti uviedli viacero nedostatkov vo výskumnej činnosti - chýbajúca kontinuita výskumu a jeho nesystematickosť, formálnosť a byrokratizácia výskumu. Veľkou prekážkou je nezrozumiteľné nastavenie pravidiel závisiace od svojvôle manažérov v grantových agentúrach, krátenie už pridelených financií, lobing pri získavaní projektov, silný tlak na kvantitu bez ohľadu na kvalitu výskumu, nezmyselné hodnotenie aplikovaného výskumu na základe publikačných výstupov namiesto praktického uplatnenia. Problémovými oblasťami sú poddimenzovaný stav pracovníkov výskumu a zároveň nemožnosť zamestnať mladých po ukončení doktorandúry, výchova odborníkov pre zahraničie, každoročná hrozba prepúšťania a ďalšie. Prieskum potvrdil, že sa musí venovať trvalá a zvýšená pozornosť vytváraniu podmienok pre tvorivú prácu zo strany tvorcov hospodárskej politiky, vrcholných predstaviteľov verejného sektora a ako aj zo strany manažérov vedecko-výskumných organizácií.
