V bratislavskom hoteli Bôrik sa zišli odborníci na konferencii venovanej prezentácii novej publikácie Ekonomického ústavu SAV.
Záštitu nad vedeckou konferenciou v utorok 31. októbra pod názvom Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky prevzal podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. Pre úplnosť dodajme, že celý názov publikácie znie: Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky: Globálna konkurencieschopnosť a energetická a demografická kríza. Koordinátorom celého projektu a vedúcim autorského kolektívu bol hosť. doc. Dr. Ing. Menbere T. Workie, PhD. Organizátormi konferencie boli Úrad vlády SR a Ekonomický ústav SAV.
Ako na úvod povedal riaditeľ Ekonomického ústavu SAV prof. Milan Šikula, za posledné dve-tri desaťročia nastali vo svetovej ekonomike prevratné zmeny, ktoré sa v súčasnosti ešte zintenzívňujú. "Reťazenie týchto zmien zjavne aj skryto doslova preniká do všetkých pórov života národov a nebývalým spôsobom prehlbuje ich vzájomnú závislosť, skutočnosť, že ekonomické aktivity sa šíria doslova celoplanetárne, ich cyklus sa skracuje," pokračoval ďalej prof. Šikula. "To vedie k tomu, že čoraz väčší význam nadobúda poznanie trendov vývoja svetovej ekonomiky. Pod vplyvom týchto trendov sa naša zemeguľa akoby zmenšovala, plynutie času zrýchľovalo," konštatoval riaditeľ EkÚ SAV. Dodal, že na Slovensku zatiaľ absentovali štúdie, ktoré by koncentrovaným spôsobom pravidelne informovali podnikateľskú, národohospodársku aj ostatnú verejnosť o tomto dianí, čo je dnes existenčnou požiadavkou a potrebou pre vytváranie účinnej národohospodárskej aj podnikovej stratégie. Preto vznikol dlhodobý projekt každoročného vydávania podobných štúdií.
Podpredseda vlády Dušan Čaplovič vo svojom vystúpení na tému Rozvoj vedomostnej spoločnosti a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky pripomenul, že súčasná vláda sa rozhodla výraznejšie venovať otázkam rozvoja tzv. vedomostnej spoločnosti, hoci sám tento pojem ešte nie je dostatočne definovaný. Konštatoval, že pojem vedomostná spoločnosť je širší, ako doteraz používaná poznatková ekonomika. "Je to jeden celok, súbor, skladajúci sa z viacerých segmentov, ktoré sú v spoločnosti veľmi dôležité, aby boli akcelerátorom potrebných zmien," zdôraznil Dušan Čaplovič. Poznamenal, že rozhodnutia, ktoré doteraz urobila nová vláda, napríklad presun problematiky tzv. informačnej spoločnosti priamo pod gesciu Úradu vlády ako samostatný operačný program, podobne ako ďalšie zmeny, sú krokom vpred a budú napomáhať ďalší rozvoj, rovnako, ako zapôsobili podobné zmeny v susednom Rakúsku.
Podpredseda vlády zdôraznil, že ak chceme byť na Slovensku úspešní, musíme využiť potenciál každého, kto chce a dokáže pomôcť, a musíme zvládnuť predovšetkým koordináciu projektov orientovaných na budovanie vedomostnej spoločnosti. Vláda pripravuje zriadenie osobitnej komisie pre vedomostnú spoločnosť v nadväznosti na štrukturálne fondy EÚ. Jej úlohou bude zmeniť doterajšie prístupy ku koordinácii čerpania týchto a ďalších prostriedkov.
Na záver svojho vystúpenia Dušan Čaplovič pripomenul, že Slovensko má vo svojej malej rozlohe a nižšom počte obyvateľov v týchto skutočnostiach aj výhodu – zmeny možno oveľa rýchlejšie naštartovať.
Predseda SAV prof. Štefan Luby vystúpil na tému Veda v globálnej ekonomike. Zdôraznil, že svetová, čiže globálna ekonomika je vyústením, vektorovým súčtom rozličných pohybov, ktoré majú na ňu čoraz väčší vplyv. Prof. Luby sa zameral predovšetkým na vplyv klimatických zmien, znižovania zásob sladkej vody, biologickej diverzity, infekčných chorôb problémov bezpečnosti a rozmáhajúceho sa terorizmu. "Odpovede, ako riešiť tieto problémy, nám dáva veda a výskum," – konštatoval predseda SAV. "Výskum, ktorý sa tým zaoberá, nazývame spravidla bádateľským alebo fundamentálnym. Ale s cieľom zvýrazniť jeho aplikačný potenciál sa zavádza v rámci EÚ pojem promote research. Možno povedať výskum, ktorý kráča na čele, výskum prvého sledu." Ako ďalej poznamenal prof. Luby, takýto výskum bude organizovať European Research Council (ERC) a bude súčasťou 7. rámcového programu EÚ na roky 2007 až 2013. Pripomenul, že podmienkou takéhoto výskumu zostávajú kompetencia, erudícia a excelentnosť, ale neuvažuje sa o tom, žeby prenos výsledkov do ďalšej realizačnej fázy mal byť záležitosťou vedeckých pracovníkov. V prípade výskumov globálnych problémov ide o dlhodobé výskumy, ktoré ERC plánuje na obdobie 10 až 50 rokov. "O takýchto problémoch treba hovoriť z toho dôvodu, pretože politické garnitúry, naše aj zahraničné, spravidla uvažujú v časovom horizonte štyri, v krajnom prípade osem rokov. Existujúci stav transformácie slovenskej spoločnosti ich zatiaľ nemotivuje pozerať sa za tento horizont a podpora vedy u nás je naďalej rozpačitá," konštatoval predseda SAV.
V ďalšej časti svojho vystúpenia prof. Luby podrobnejšie rozobral jednotlivé druhy globálnych zmien s dôrazom na mimoriadnu dôležitosť skúmania možností eliminácie ich následkov. Na záver upozornil, že úvahy o znižovaní počtu vedeckých a výskumných pracovníkov na Slovensku, ktoré sa objavili na niektorých ministerstvách v snahe po úsporách, osobne nepokladá za šťastné, ba ani reálne, pretože výskumná kapacita na Slovensku stále ešte hlboko zaostáva za priemerom v EÚ. Oslabovanie vedeckovýskumnej komunity by v tejto situácii bolo veľkým omylom a znamenalo by len ďalší odliv mladých, perspektívnych, ale aj erudovaných výskumníkov do zahraničia, ako to bolo pri znižovaní počtov pracovníkov SAV v rokoch 1990-92.
Na konferencie odzneli aj ďalšie vystúpenia. Riaditeľ Ekonomického ústavu SAV prof. Milan Šikula hovoril na tému Nové dimenzie konkurencieschopnosti v ére globalizácie, Peter Staněk z toho istého ústavu predniesol príspevok Energetická politika EÚ ako reakcia na nepriaznivý vývoj cien energie, Dr.Menbere T. Workie príspevok Vybrané aspekty vývoja svetovej ekonomiky a jej perspektívy.
V rámci programu odzneli aj ďalšie vystúpenia odborníkov z univerzitnej, podnikateľskej aj právnickej oblasti.
(zdroj www.sav.sk)
